Sekce

Galerie

/gallery/Laska-dakujem-neprosim.jpg

Vzťahy, vzťahy, vzťahy...

14. kapitola


Ani neviem prečo som to povedala. Vlastne, viem. Veľmi dobre viem. Nechcela som byť ako Bea, nechcela som jeho slušnosť a úctu, chcela som jeho lásku. A stále ju chcem a potrebujem viac než dýchať či jesť. Teraz, keď vie, že spolu čakáme dieťa, to na mňa takto vybalil. Čo čakal? Že sa mu vrhnem okolo krku?

Cítila som sa ublížene, ale len do chvíle, kým som nezaznamenala jeho bolesť. Panebože, čo som to urobila?!

A možno sa mi to len zdalo, pretože okamžite ten výraz zmizol. V jeho tvári ostalo len veľké prázdno. Odporne kričiace NIČ.

Uvedomila som si ako veľmi ho potrebujem práve teraz cítiť, sňať mu tú hroznú masku z tváre. Natiahla som ruku, že ho pohladím, ale on sa môjmu dotyku vyhol a ja som len bezmocne hrabla do prázdna.

„Seth, ja... vysvetlím ti to!“

Chcela som mu povedať všetko, aj to ako ho milujem, aj to ako ho potrebujem a v neposlednej rade aj to, že jeho ponuka neprišla pre mňa vo vhodnej dobe. Potrebovala som mu vysvetliť, že ma to mrzí, ale časom by to šlo... ale nie teraz.

Nechcel ma počúvať, bol ako hradba proti ktorej som nemala najmenšiu šancu útočiť. Moju snahu zastavil zdvihnutou rukou, a už sa viac na mňa nepozrel.

„Nemusíš, Cullenka, ja to chápem. Chápem to lepšie než si myslíš!“  Z jeho chladného hlasu mi prešiel mráz po chrbte.

Zvesil hlavu a nechal ma stáť uprostred mojej izby. Skôr, ako som mohla akokoľvek zareagovať, bol preč. Nenávratne preč. Zbabelo ma tam nechal stáť, čeliť mojim démonom a zmäteným myšlienkam.

Asi som to celé poriadne pokašľala. Takto to predsa nemalo byť! A teraz? Čo teraz?!

- - -

Bea chvíľu ležala bez pohnutia. Pokúsila sa opatrne nadýchnuť, ale akoby jej vzduch nič nehovoril. Netušila prečo už nie je pre ňu zrazu dôležitý. Zaplavil ju ohromný zmätok. Skúsila sa pohnúť. Najprv len malíčkom. Šlo jej to. Potom celým zápästím a nakoniec pohla celou rukou. Tá jej vystrelila k tvári rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a to ju riadne vyľakalo. Bleskovo sa posadila. Rozhliadla sa okolo seba a zbadala celý Cullenovský klan, ako na ňu zíza. Mala dojem, že všetko je inak, iba jej nič nedávalo zmysel.

Zrazu si uvedomila, že vidí každé smietko, každú čiastočku prachu víriť vzduchom. Zamrkala, pripomínajúc nádhernú mrkaciu bábu.

„Ako sa cítiš?“ oslovil ju Carlisle.

„Zvláštne,“ odpovedala.

Jej zamatový alt dostal iskrivý náboj a jeho erotický zvuk rozochvel všetkých v miestnosti. Bez rozdielu. Zaznamenala, že ktosi ublížene sykol. Žeby Rosalie?

„Mala by si zopár vecí vedieť, myslíš, že nás zvládneš pozorne počúvať?“ Skúsil to Carlisle znova po chvíľke, keď svoje rozochvenie z jej hlasu prekonal a sledoval, ako sa ona venuje tichému objavovaniu svojich zdokonalených zmyslov.

„Ako je možné, že vidím tak ostro? A že vidím... je to vážne prach, čo tu poletuje? A počujem...“  Bola ako malé dieťa, chrlila otázky, čudovala sa všetkému. Jej hlas opantával všetkých a neveriaco na ňu zízali v nemom úžase. Bola ako siréna.

„To bude asi tým, že si upír,“ vysvetľoval jej Nahuel. Celý čas z nej nespustil pohľad. Bola ako obrovský magnet a nielen preňho.

Tá posledná veta ju akoby prebrala, pomaly vzhliadla a hádam ešte pomalšie preletela pohľadom všetky postavy v miestnosti.

„Dúfam, že to je len vtip?“ zapriadla zmyselne.

„Nie je, ty si ozaj upír. So všetkými kladmi i zápormi. Ver, že ak by to šlo inak...“ Carlisle bol síce profesionál, ale zlé správy týkajúce sa diagnóz sa mu aj po toľkých storočiach neoznamovali ľahko. Pevne zovrel pery do linky.

Jej tvár bola tak čitateľná. Všetci prizerajúci zaznamenali chvíľu, kedy jej naplno došiel význam Carlislových slov aj s dôsledkami. Vydesene sa na neho uprela svoje karmínové oči a objala si oboma rukami teraz už úplne ploché bruško. Časť spomienok sa jej vynorila z hmly zabudnutia.

„Žije!“ Usmial sa na ňu povzbudivo, „a je to zdravý krásny chlapček.“

Cítila sa akoby jej niekto sňal balvan z duše. Nahuel k nej natiahol ruku aby ju pohladil, ale reflexívne zareagovala a skôr než sa stihol spamätať, ležal na druhej strane miestnosti v nie príliš lichotivej póze.

„A toto je dôvod, prečo ho budeš vidieť až neskôr. Si priveľmi silná ako novorodený upír a neovládaš sa. Myslím, že bude istejšie ak ho budeš vidieť potom, čo budeš vedieť svoje inštinkty ovládať. Nezabúdaj, že David je predsa len človek a ty určite nestojíš o nešťastie,“ odpovedal na jej myšlienky Edward.

Chvíľu počkal, kým to strávi a potom sa obrátil na Carlisla: „Neverí, že mu ublíži, Carlisle! To je pre začiatok celkom dobré znamenie,“ sprostredkovával čo si Bea myslí.

„Ale je stále veľmi zmätená,“ doplnil ho Jasper, „neviem, či je vhodné ju napriek tomu vystaviť takej skúške. Ide tu o dieťa.“

Netušila ako je možné, že sa jej hrabú v mysli.

Edward sa usmial a snažil sa jej vysvetliť: „Poniektorí z nás majú dary, Jasper cíti emócie, Alice vidí budúcnosť a ja čítam myšlienky.“

Ale ju to vôbec neupokojilo, skôr naopak.

„Alice, vidíš niečo?“ spýtal sa Edward bez toho, aby spustil oči z novorodenej.

„Zatiaľ nie, prepáčte, nie vždy to je na povel.“ Drobná Alice sa na ňu ospravedlňujúco usmiala.

„Počkajte, niečo skúsim.“ Zaznel jemný hlások a spoza hradby upírov vystúpila Nessie.

„Tak na to zabudni, Ness, videla si Nahuela!“ Edwardova tvár sa zmenila na neprístupnú masku. Ak by bol ešte človekom, bol by určite v tvári brunátny.

„Ocko, ona musí vidieť svoje dieťa, to jej nemôžeš upierať,“ vysvetľovala. Pokročila nesmelo smerom k Bee. Jeden krôčik, druhý, tretí, až zastala priamo pred ňou. Celý čas sa na ňu uprene dívala.

„Teraz ti priložím ruku k tvári a ukážem ti tvojho syna, prosím, nerob rýchle pohyby.“ Hovorila pomaly, aby ju nevydesila ešte viac.

„Môžeš, Nessie. Bea nebude útočiť!“ Pridal sa Jasper a preventívne prišpendlil  Edwardovo rameno. Z druhej strany ho chytila Bella.

Nessie váhavo zodvihla drobnú päsť a vykonala to, čo sľúbila. Pomaly jej začala prehrávať všetky chvíle, ktoré strávila s bábätkom ona i ostatní počas jej premeny.

Beine karmínové oči sa rozšírili úžasom a neskôr materskou nehou. Videla svoje dieťa. Svoje nádherné bábätko, ktoré bolo v poriadku a nič mu nechýbalo. To bolo to podstatné.

„Kedy ho budem môcť vidieť?“ spýtala sa nesmelo.

„Uvidíme ako to budeš znášať, najprv ale budeš musieť ísť na lov.“ Esmin materský tón ju upokojoval, tak ako vždy.

„Nahuel, Edward, budete robiť Bee spoločnosť?“ zdvorilo ich požiadala akoby šlo o spoločenskú udalosť.

„Lov? Spoločnosť?“ Bea zmätene zízala na krehkú Esme.

„Potrebuješ krv, moja milá, ale my sa živíme len zvieracou. Ak tu chceš ostať s nami, budeš sa musieť prispôsobiť. Bolo by to vhodné aj voči tvojmu synovi.“

Tomu Bea rozumela priveľmi dobre. Chcela byť so svojim synom čo najskôr, ochotná preto urobiť aj nemožné.

„Poďme, radšej hneď!“ Edward otvoril okno a vyskočil na parapet. Skôr než dokončil svoj úmysel zoskočiť, obzrel sa a vyčaril nádherný úsmev.

„Dolu je David, táto cesta je istejšia, tak už poďme!“ zavelil ešte raz a už ho nebolo.

- - -

Cítil som sa ako by ma práve niekto poriadne zmlátil železnou tyčou priamo do hrude. Nevedel som sa ani len nadýchnuť.

Ako mi len mohlo napadnúť, že by ma čo i len na sekundu mohla  milovať? Som tak neskutočne naivný. Ona a ja? Seth, ty blázon, prebuď sa! Vírilo mi hlavou.

Celé moje podvedomie túžilo vykričať svoj žiaľ. Ani som nevedel ako som sa dostal z jej izby, po schodoch som schádzal ako v snovom opare bolesti. Bezhlavo som sa rútil k dverám. Zastavil ma až Jacobov naliehavý hlas: „Seth? Čo sa stalo?“

Neochotne som zastal a otočil sa mu tvárou. Nechcelo sa mi odpovedať, ale akoby som mu to dlhoval. Cítil som sa akoby mi pod nohami ležali zásoby dynamitu.

„Čoby? Nič, len nemám také šťastie ako ty, Jake!“ Práve som si podal ruku s iróniou a chudák Jacob to teraz schytal priamo z prvej línie.

„Šťastie? O čom to, dopekla, melieš?“

Bolo mi ho trochu ľúto, vôbec nechápal prečo som taký nahnevaný.

„O čom? O Cullenovcoch, o *pripútaní, o... ja neviem,“ stíchol som, „všetko sa posralo!“

Počas môjho prejavu som zlomene dosadol do pohodlného kresla. Rukami som si zakryl tvár. Ak by to nebolo príliš slabošské, asi by som plakal. Ale nie tu, v jej blízkosti to jednoducho nešlo.

„Ty si myslíš, že keď som sa k Nessie *pripútal, tak sa tým všetko zjednodušilo?“ Jake sa na mňa prekvapene díval. S malým Davidom v náručí a pohupujúc sa do pravidelného rytmu, pôsobil neuveriteľne komicky. Bola to scéna, ktorú akoby niekto pripravil pre hollywoodske filmy o nabúchaných wrestleroch, ktorí sa hrajú na pestúnky.

„Takýto vzťah je skôr skúška nervov, kamarát a nie uľahčenie života. Vieš ty vôbec aké je to nenechať sa preválcovať otázkami, že či by sa vôbec na mňa Nessie pozrela, keby nebolo pripútania? Či nie je so mnou len vďaka tomu? Nakoľko je *pripútanie iba čaro a nakoľko ozajstný cit? Môj aj jej?“

Jeho zúfalstvo ma nenechalo na pochybách, že tieto otázky ho vážne trápia. Nechcel som prenášať svoje problémy na iných. To vážne nie. Ale dnes sa mi akosi darí!

„Vy dvaja by ste sa určite milovali aj bez pripútania, ver mi. Vy ste sa pre seba narodili.“ Snažil som sa to aspoň trochu urovnať.

„Kde berieš tú istotu?“ trpko poznamenal Jake a položil dieťa na gauč. Vzal do obrovskej tlapy detskú hrkálku a zúrivo ňou mával drobčekovi pred očami.

„Nechcel som, Jakob... vážne, mrzí ma to!“ Hlas sa mi zadrhával. To bolo dnes už po niekoľký raz, čo som si prial vziať svoje slová späť.

„Nikto z nás to nemá ľahké, Seth. Vzťahy sú na to, aby sa budovali, len preto, že ti to tak vyhovuje ti veru nepokvitnú. To jediné viem celkom určite, kamoš. Takže zhltni tú blbú hrdosť a choď za ňou. Povedz jej ako ju miluješ a že s ňou chceš byť a keď bude chcieť poľaviť v tempe, ty búrlivák, tak jej to umožni. Nútením do vzťahu, na ktorý nie je pripravená, si ju veru nezískaš. Skôr naopak!“ radil.

„To je pravda, ale čo ak je za tým niečo viac?“ Červíček pochybností hlodal v mojej duši. To odmietnutie bolo jednoznačné a pre mňa to znamenalo iba jediné.

„A to akože čo?“ Jakob opäť vzal drobný uzlík do náručia. Venoval mu zopár grimás a ponúkol svoj prst, po ktorom bábo okamžite chňaplo. Hlavou mi úplne mimovoľne preblesklo, že z neho bude skvelý otec.

„Nie som si istý, že o mňa stojí! Je tu ešte ten poondený ciciak,“ vypadlo zo mňa nakoniec.

Chlapček bol ako malá magnetka. Ani neviem, kedy som sa k nemu priblížil a sekundoval Jakovi pri strápňovaní sa tvárovou gymnastikou.

Tebe je ešte hej, drobec, ty nemáš takéto problémy. Vieš ako ti závidím?

„Blbosť! Tiež nie som slepý a videl som vás dvoch. Henten nemá ani tú najmenšiu šancu, veď Lis vidí iba teba!!“ hustil do mňa Jacob statočne.

„A keď už sme pri tom, nečakáte spolu náhodou dieťa?“ Hodil po mne šibalsky očkom.

„Čo keby si miesto týchto paranoidných rečí začal trénovať?“ Jacob sa aj s uzlíkom ťarbavo otočil okolo vlastnej osi a bez varovania mi vrazil dieťa do náručia.

„Na, a drž ho opatrne. Je krehký!“ dodal starostlivo.

Stavím sa, že by ma v tej chvíli menej vydesilo, keby som v rukách držal súdok s nitroglycerínom.

„Čo blbneš? V živote som to nedržal!“ Panika v mojich očiach musela byť viac než zjavná.

„David nie je žiadne TO, ty tupec!“ poučoval ma Jacob, ako keby som bol nesvojprávny a mne aj napriek nepoľavujúcej panike napadlo, že sa zhostil role budúceho otca až priveľmi rýchlo. A vlastne, takýto nový Jacob sa mi celkom páčil.

- - -

Usadená na predposlednom schode som takmer bez dychu tajne sledovala Sethov rozhovor s Jakom.

Zo začiatku som bola úprimne šokovaná, keď som na vlastné uši počula, čo si z môjho odmietnutia Seth vydedukoval. To by mi nenapadlo ani v najhoršom sne. Stále ma ešte hnevalo, že mi nedal žiadnu šancu mu všetko vysvetliť. Už som vstávala s tým, že sa odtajním. Nemala som v pláne trápne načúvať, ale to, čo sa dialo potom, bolo silnejšie ako ja. Skutočnosť, že som len zvedavá ženská, ma napokon donútil ešte pár sekúnd vyčkať, ale to už sa pred mojimi očami začal ich rozhovor uberať smerom, ktorý mi takmer vyrazil dych.

Pred mojimi očami si dvaja obri, v priamom prenose, poskytovali rady v oblasti srdcových záležitostí a šušlali pritom na dieťa. Tento obrázok mi takmer vypálil sietnicu a ja som len nečujne sedela na bobku a zbierala sánku z kolien. Do doby, kým som neuvidela Setha nežne pestujúceho dieťa v náručí. Bol tak... úžasný!

Moje ruky našli kontúru jemne vyklenutého bruška a samé od seba hladili naše dieťa.

Množstvo citov nezastaviteľne pretekalo cez pomyselnú hranicu a tie sa na mňa valili ako vrelá láva z Vezuvu na Pompeje. A presne tak, ako obyvatelia tohto nešťastného mesta, ani ja som nemala najmenšiu šancu prežiť bez úhony.

„Seth...“ Nedokázala som už zadržať seba ani svoj hlas v pokoji.

„Prosím, dovoľ mi nech ti môžem všetko vysvetliť...“



*pripútanie – otisk (čes.)

 

Galéria


Lis Seth


 

 

Zhrnutie

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1 2   »

Janeba

21)  Janeba (02.01.2012 01:34)

Aáááách ........
Děkuji!!!

AMO

20)  AMO (26.12.2011 17:59)

Uf... konečně romantika :D :D :D :D

Kristiana

19)  Kristiana (06.05.2011 23:01)

Chápu, proč ho Lis odmítla, ale i tak by zasloužila jeden dobře mířený .
Snad si rozumně promluví a budou spolu
Jdu na další!

Linfe

18)  Linfe (17.03.2011 23:04)

záčínám být mírně hysterická a musím se doslova nutít, abych ti tu něco napsala a neklikla rovnou na další kapitola

Twilly

17)  Twilly (17.03.2011 00:04)

Ráda pobavím, pokud to není na můj účet :D :D :D :D ... ale jo, někdy i na můj účet, jsem dokonale praštěná ... kuju Ambři

ambra

16)  ambra (17.03.2011 00:01)

Twilly:
Seth potřebuje potulit! Já bych se obětovala!
Ty voe, Bea má dar!!! Se můžou s Nahuelem oblbovat navzájem .
Bábo!!!! Miluju slovenštinu, i když Astrid nadává na bozk a cmúlať .
Ta scéna, jak Jacob hojdá Davida a třese mu tou hrkávkou u obličeje a jak si ho předávaji se Sethem a řeší ty super vážné věci - málem jsem tu umřela smíchem a dojetím dohromady!!!

Twilly

15)  Twilly (16.03.2011 21:00)

Evelyn

14)  Evelyn (16.03.2011 18:25)

To je tak typické! On si myslí, že ví. Ona je přesvědčená, že on to pochopil tak a tak...
Bea Nessiin dar se vážně hodí
Nádhera, Twilly

Twilly

13)  Twilly (06.03.2011 23:32)

Lejlo, on se neotiskl, on se ZAMILOVAL

12)  Lejla (06.03.2011 23:20)

Ty umíš tím dějem sakra zamíchat. Všechny ženy ví, že muži premýšlejí naprasto jinak jak my ženy a spousty věcí zkomplikují zcela bez problémů. A ty na ně poštveš Beu a darem erotického hlasu, no toto se přece nedělá. Ale odpouštím ti, protože rozmluva chlapáků, při opatrování Davida byla skvělá a Lis se trochu dozvěděla co si Seth myslí, ale jedno jsem nepostřehla on se do ní otisk

eMuska

11)  eMuska (27.02.2011 22:28)

Ejš, tak toto bola asi tá najnežnejšia kapitolka! Pestovanie malého bejbyho bolo dokonalé! Jake a Seth v akcii! Perfídžo! Neuveriteľné! Ešte stále som zdatne omámená!

Twilly

10)  Twilly (08.02.2011 21:09)

já děkuji, kytičko

kytka

9)  kytka (08.02.2011 21:07)

Dva "vlci" a miminko. To by taky stálo za fotku. Všechno tak krásně popsané, jemné, citlivé. Díky.

Bosorka

8)  Bosorka (01.02.2011 19:33)

Pohled na ty 2 obřiska an se muchlají s mimískem - to by musel být pohled pro bohy. :D
Bee držím palce, ať se dobře sžije se svým upírstvím a jsem ráda, že Nahuel nezůstane na ocet.

Twilly

7)  Twilly (01.02.2011 16:14)

Byeinko, na tvůj koment se pokaždé těším, tak nějak special. Ty mě totiž dokážeš rozebrat na atomy... a já si na tobě dokazuju, jestli bylo všechno podáno tak jak jsem původně zamýšlela.
Nezklamala si mě! A já ti za to děkuju

Bye

6)  Bye (01.02.2011 14:24)

Achjo, tyhle scény: on si něco myslí, ona si něco myslí, on něco říká, ona něco říká, ale ve výsledku si něrozumněj a úplně se minou... TAK TY ŠÍLENĚ MILUJU!!!!!!!!!!!!
A víš proč? Protože pak vždycky přijde to vysvětlování přece!
Takže neklesám na mysli, ono se to vyčíslí ;)
No, tak to Beino probuzení byla teda síla. Nejdřív Tě musím pochválit za tohle:
"Pokúsila sa opatrne nadýchnuť, ale akoby jej vzduch nič nehovoril. Netušila prečo už nie je pre ňu zrazu dôležitý."
Uf, a pak Tě musím pochválit za tu sonickou bombu, cos mezi ně vypustila. Bea je siréna!!! Chudák Nahuel do budoucna... To ho bude muset Bea přesvědčovat o své nehynoucí lásce k němu nejmíň třikrát denně!
Líbilo se mi, jak jsi při zkoumání Beina stavu použila všechny jejich dary
A co ten Edward a jeho kouzelný úsměv??? Kurnik, Ty si to prostě nikdy neodpustíš - pokaždý nám připomeneš, kterej chlap je tady nejvíc sexy, co?
Jejda, Seth, Jake a baby, no tak to bylo něco A ten jejich chlapskej rozhovor o připoutání (tohle slovo se mi líbí mnohem víc, než otisk!). A Lis to všechno slyšela. Uááááááááááááááá, teď přijde to vysvětlování, žejo???
Jo, a tohle: "Stavím sa, že by ma v tej chvíli menej vydesilo, keby som v rukách držal súdok s nitroglycerínom."

Karolka

5)  Karolka (01.02.2011 10:00)

To víš, že si to drámo užívám! Ostatně, já nemám co říkat. Taky nepíšu zrovna červenou knihovnu.

Twilly

4)  Twilly (01.02.2011 09:51)

Hnědulko, upřímě, bavilo by tě to ještě číst, kdybych tam práskla obyčejnej happy end? Víš, já si tuhle svou prvotinu dost užívám, takže moje fantasie momentálně překonává sama sebe... děkuju, MOC MOC MOC

Karolka

3)  Karolka (01.02.2011 09:03)

Ty jsi ale zákeřná, víš to?! Samozřejmě nemůžeš za to v jaké fázi ehm... no nic. První odstavec mě lehce zmrazil a říkala jsem si: kurnik, prej oddychová kapitola. Ale pak už jsem podlehla kouzlu tvého psaní. Bea má dar! Takový, že i Carlisle musí chvíli sbírat rozvahu? Takový, že i Rose sykne závistí! Páni! Velmi originální! Tak to Nahuelovi nezávidím. Asi bude mít co dělat, aby od té své krásné sirény odháněl davy. A víš co? Trošičku nám dlužíš jejich vztah. Vždyť on u ní proseděl tři dny a ona ho odhodila jako panenku. Jsem strašně zvědavá, jak se jí bude dvořit. Vždyť on je pro ni prakticky cizí, že jo?
Krásně jsi to rozehrála!
A teď to nejúžasnější. Scéna Jacob, Seth a miminko. Ano, patřím mezi ty, které slintají při pohledu na svalnatého chlapa s kojencem v náručí. To, jak jsi tu scénu popsala, mi udělalo moooc krásně. A pak závěr! Juch! Ještěže Seth neutekl ven z domu! Go, Lis, go!!!
Skvělý, Redbulle, řekla bych, že jsi nastřílela spoustu gólů!

Twilly

2)  Twilly (01.02.2011 07:04)

Zlatinko, tak toto bolo také príjemné prekvapkanie na ráno, že kebyže nesedím na stoličke tak asi odpadnem.. kujeeeeeeeeeem cica. Ty vieš, že táto kapitolka sa mi mimoriadne dobre písala. Prišla a neodišla práve na jeden dych... . Vďaka ti za podporu veď vieš, ako veľmi veľa to pre mňa znamená (tie "ľ"-ká sú len pre teba ;-) )

1 2   »

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek