Sekce

Galerie

/gallery/čaj_perex.jpg

Táto poviedka je oveľa, oveľa, oveľa na tretiu veselšia ako Diamant. Je to zas tá moja zoznamovacia značka. ;) Dúfam, že sa Vám to bude páčiť.

  Prsty sa mi rozbehli po klaviatúre, skoro až prehlušili matkin krik.

  „Edward!“ volala ma. Zbehol som dolu schodmi.

  „No?“ spýtal som sa.

  „Prosím ťa, choď mi do obchodu po objednávku,“ zažiadala ma.

  „Jasne, treba niečo zaplatiť? Mám si brať peňaženku?“ vravel som, kým som si obúval topánky.

  „Nie, všetko je už vyrovnané, povieš len moje meno, a oni ti dajú balíček,“ povedala a priložila si obklad na čelo. „Mne nie je dobre, vážne teraz nikam nemôžem,“ povzdychla si unavene.

  „To je v poriadku, ty lež, ja porobím, čo treba. Len mi povedz, do ktorého obchodu mám ísť,“ pousmial som sa.

  „Choď do Bella´s Tea.“

 

  Kráčal som po ceste až k námestiu, kde stála malá čajovňa. Hneď, ako som vošiel, mi do nosa udrela vôňa kvetov a ovocia. Obzrel som sa. Za dreveným pultom bolo mnoho políc s dózami, vrchovato naplnenými rôznymi zmesami. Po mojej  ľavici stálo pár okrúhlych stolov s háčkovanými obrusmi a kytičkami uprostred.

  „Drahý pane, čo by ste u nás rád? Čaj alebo čaj? A mám ešte keksík, dostala som ho na desiatu, ale dám vám ho za dolár, ak chcete,“ dohnalo sa k pokladni malé tornádo s gaštanovými vlasmi.

  „Ehm...“ vyvalene som ju sledoval.

  „Je s čokoládou,“ dodala. „Ale mám aj čokoládový čaj, keby celkom,“ drmolila, keď som stále mlčal.

  „Ja...“ zatiahol som ešte stále ako kyjakom ovalený, „vraj tu má moja mama objednávku,“ dostal som zo seba konečne to dôležité. Chvíľu na mňa hľadela s prižmúrenými očami, než pomaly, no za to s dôrazom povedala: „Elizabeth Masenová.“ Pootvoril som ústa.

  „Ako... si to vedela?“ vykoktal som zo seba.

  „Som proste dokonalá,“ samoľúbo sa usmiala. „A ešte k tomu je posledná, čo si nevyzdvihla objednávku,“ prehodila potichu. Zvonček pri dverách zacinkal a dnu vošla Jessica s Angelou a Lauren – tie najväčšie klebetnice na škole, česť výnimkám (česť Angele).

  „Ahoj, Bella,“ pozdravili ju zborovo.

  „Zdravím! To, čo vždy?“ zavolala k nim Bella, keď sa usádzali k jednému z prestretých stolíkov.

  „Áno,“ zavolala Jess a začali sa o niečom baviť.

  „Čo tu robí Edward Masen?“ začala hneď „šeptom“ Lauren. Bella medzi tým nechala zovrieť vodu a pripravila tri zelené šálky. Potom sa vrátila späť ku mne.

  „Takže som sa trafila?“ spýtala sa a kúzelne sa usmiala.

  „Presne tak, prišiel som pre objednávku Elizabeth Masenovej,“ prikývol som a tiež sa trochu kŕčovito usmial. Vytiahla spod pultu malé igelitové vrecko.

  „Malý budha aj Pretty Woman došli a mám tu aj... to,“ posledné slovo zašepkala.

  „To?“ nadvihol som jedno obočie.

  „Čššš!“ sykla, až sa dievčatá otočili k nám. Po chvíli však opäť začali rozoberať nejaké hlúposti. Bella sa naklonila ponad pult až k mojej tvári, obzrela sa, či nikto nepozerá a natiahla sa k môjmu uchu. „Kvitnúci čaj,“ šepla, až som ja sám mal problém ju začuť. Jej teplý dych ovial môj krk až ma zamrazilo. Odtiahla sa a s úškrnom ukladala všetky škatuľky do plátennej taštičky s logom čajovne.

  „Ďakujem,“ pousmial som sa a s menšími rozpakmi  vyšiel z obchodíku.

 

  Doma som matke spravil čaj a trochu z kanvičky odlial aj sebe.

  „Nech sa páči, Malý budha,“ podal som jej šálku na stôl ku gauču, na ktorom ležala a sadol si vedľa nej na taburetku. S labužníckym výrazom som si odpil a... „Fuj!“ vyhŕkol som. „Veď to chutí ako vyvarené ponožky!“ položil som šálku vedľa maminej a vbehol pod vodovodný kohútik, aby som sa zbavil tej hnusnej pachuti na jazyku. Vo svojej izbe som potom ďalej hral na klavíri, no hoc som sa sústredil na milión tristo iných vecí, pred očami stála ona. Chcela dolár za keks... Koľko by pýtala za telefónne číslo? Zamyslel som sa. Štvalo ma, že ju nedokážem vyhnať z hlavy. Vadilo mi, že ma prenasleduje v mojich predstavách. A zbožňoval som, keď som pred sebou zbadal jej tvár. Ako som tak na ňu myslel, zrodila sa mi v mysli jednoduchá melódia. Okamžite som so ju prehral a dvakrát zopakoval, aby som ju nezabudol. Keď som si ju šiel zahrať znova, pridal som aj ľavú ruku a neskôr aj ďalšie časti. Všetko som si poctivo značil do notového hárku a skladbu nazval Bellina uspávanka. So spokojným výrazom som zišiel dole na záhradu, posadil sa do hojdačky a nastavil svoju tvár slnku. Okrem neho ma však pri srdci hrial pocit, že vlastním niečo jej, aj keď jej tá uspávanka nepatrila, bola Bellina.

 

  „Mami?“ oslovil som ju, keď som na ďalší deň zišiel do kuchyne.

  „Áno, Edward?“ povedala a pomiešala polievku, ktorú práve varila.

  „Hm, nepotrebuješ dnes kúpiť ďalší čaj?“ opýtal som sa. Prekvapene na  mňa pozrela.

  „Je to kvôli Belle?“ zaiskrilo sa jej v očiach.

  „Ha? Teda... prosím? Prečo si myslíš?“ pokúsil som sa to zahrať do autu. Očividne ma už má prečítaného.

  „Ja len tak,“ pobavene mykla plecom a ďalej sa venovala dnešnému obedu. S miernym úsmevom som vyšiel do izby a sadol za krídlo. Opäť som si niekoľko ráz prehral Bellinu uspávanku. S úsmevom som sa potom odobral k pracovnému stolu a zbalil sa na ďalší deň do školy.

 

  Len čo som tam v pondelok prišiel, prihrnula sa ku mne Jessica.

  „Ahoj, Edward,“ zašvitorila.

  „Ahoj,“ kývol som na ňu a zamkol auto.

  „Tak som uvažovala... či nechceš ísť dnes von,“ natočila si na prst prameň vlasov. Zasekol som sa. Už viackrát to na mňa skúšala, no odmietol som ju. Ale teraz...

 Možno tak zabudnem na Bellu, aspoň na chvíľku...

Moje podvedomie sa ozvalo.

  „Áno, rád,“ povedal som a vzápätí si chcel pretiahnuť tvár žehličkou. Čože som to spravil? Idem na rande s Jessicou Stanleyovou? Prepána... Mysli pozitívne, nájdi niečo pozitívne.

 Mám to! Jessica si aspoň môže zaobstarať debatu celkom sama!

  „Tak to je skvelé,“ vyhŕkla, „poobede si choď domov odniesť auto a ja ťa vyzdvihnem,“ podskočila a zmizla v dave.

Do hája, do hája, do hája!

 

  Neviem, ako sa mi podarilo pretrpieť celé vyučovanie, no Jess sa mi aspoň raz za každú hodinu pripomenula, aby som „náhodou“ nezabudol. Pfff. Keby som vedel, dnes do školy ani nejdem a zašijem sa v čaj-...

Dopovedz to! Ozvalo sa opäť moje podvedomie. Chcel si povedať – v Bellinej čajovni, čo?

S hlbokým výdychom som dosadol do lavice. Prečo ma musí stále prenasledovať?

 

  Poobede som odviezol svoje volvo domov. Ani som poriadne nestihol vystúpiť, keď sa na príjazdovú cestu dotrepalo malé audi.

  „Oh, môj bože,“ zamrmlal som si, keď som ju zbadal. Tuším sa stihla ísť domov prezliecť, pretože mala na sebe divné upnuté tričko a trištvrťové nohavice. Trištvrťové. Tu. Vo Forkse. Kde je priemerná teplota 0°C!

  „Ahoj,“ zaštebotala.

  „Ahoj,“ odzdravil som ju a sadol na miesto spolujazdca. Než naštartovala, naklonila sa ku mne.

 Nie! Toto v popise práce nemám!

  „Ehm, kam ideme?“ vyhŕkol som kŕčovito a pripútal sa bezpečnostným pásom. Zamračene sa odtiahla, no potom sa jej tvár vyjasnila a povedala: „Prekvapenie.“

  „Aha,“ zamumlal som ako odpoveď na to veľavravné prehlásenie. Skoro ma však porazilo, keď zastavila pred – Bella´s Tea! Vykoľajene som sledoval nápis nad dverami, vedľa ktorého bol namaľovaný čajový lístok a citrón. Takže som tu preto, aby som zabudol na Bellu, odfrkol som si. To sa mi teda podarilo...

 

  „Ahoj, Bella,“ zapišťala Jessica vysokým sopránom, až som nadskočil.

  „Jessica, Edward,“ kývla na nás a prekvapene si ma premerala. Myslel som, že budem červený až za ušami.

  „Dali by sme si u teba čaj,“ povedala moja spoločnica namrzene, keď sme po sebe s Bellou pozerali dlhšie, ako ona považovala za vhodné.

  „Samozrejme,“ povedala Bell stroho, „aký?“

  „Ja si dám čerešňový a hmm... ty, Edward?“ zamyslela sa. Spýtavo som sa pozrel na Bellu.

  „Odporúčam ti nový Rooibos s príchuťou limetky,“ odvetila tvrdo, až ma to zaskočilo. Minule bola iná, veselá a milá.

  „Môže byť.“

 

  Sadli sme si k jednému malému stolíku.

  „Tak,“ povedala Jess a začala bľabotať. Ja som ju však počúval len jedným uchom a zameriaval na ňu len toľko pozornosti, aby som mohol hm-kať a prikyvovať vo chvíli, keď to bolo treba.

Bella nám doniesla dve tácky s hrnčekmi a perníkom. Jessica sa doňho hneď zahryzla.

  „Mmm, toto milujem,“ ozvala s plnou pusou. Bella sa vedľa mňa smutne usmiala.

  „Som rada,“ šepla skoro nečujne a odišla za pult. Zamiešal som si svoj čaj a vzal do ruky perníček. Bol v tvare srdca. Jess mala hviezdičku. Pozrel som sa za pult, no ona sa odrazu tvárila, že musí okamžite poutierať všetky hrnčeky, nastavané v poličkách.

  „Vieš čo, Jessica, nemohli by sme to odložiť? Necítim sa nejako dobre,“ ospravedlňujúco som sa pousmial a dúfal, že mi tú maličkú lož zhltla. Zacítil som sa sebe ďalší pohľad.

  „Jasne, treba ťa hodiť domov?“ spýtala sa starostlivo.

  „Nie, to je v poriadku, môžeš ísť, ja ešte pôjdem na toaletu a zaplatím,“ vstal som neohrabane zo stoličky a odišiel opačným smerom ako ona. Zavrela dvere.

  Jeden, dva ti, štyri, päť. Zmizla za zákrutou.

  „Bella?“ otočil som sa hneď na ňu. Zarazila ma zmena v jej výraze. Teraz sa už usmiavala.

  „Dáš si so mnou kvitnúci čaj?“ opýtala sa milo. Už to zas bola ona, moja drahá...

  Drahá?!

  „Dám, rád,“ usmial som sa pri vidine chvíle strávenej len s ňou. V obchodíku nikto nebol, tak zapálila malú lampičku pri pokladni, na dvere zavesila ceduľku Zatvorené a stiahla rolety.

  „Pustíme si nejaký starý film, čo povieš?“ ozvala sa nadšene, keď nechala zovrieť vodu.

  „Mhm,“ odkýval som jej to. Film sa rovná ešte viac času s ňou.

  Dotiahla k stolu premietačku a pustila film. Bol síce ešte čiernobiely, no veľmi kvalitná a...

  „To je prvé vydanie...“ otvoril som ústa.

  „Romea a Júlie,“ zasmiala sa nad mojou reakciou. Než sa film spustil, položila na stôl tácku so skleneným čajníkom. Bola v nej však len čistá vriaca voda.

  „A čaj v tom nebude?“ zasmial som sa. Ona si len odfrkla a vhodila dnu nejakú guličku. „Čo to je?“ nechápal som.

  „Sleduj,“ oprela si tvár o hranu stola. Malá guľka sa začala pomaly otvárať, až rozkvitla a jej kvety sa postavili do bieleho stĺpca.

caj_vnútri

  „Vaaau!“ vydýchol som s vyvalenými očami.

  „Krásne, však,“ prisunula sa bližšie ku mne a vyložila si nohy ma stoličku, čo prisunula od vedľajšieho stola.

 

  Film začal. Len obraz a malá lampička osvetľovali miestnosť naplnenú čajovou arómou, ktorá sa miesila s Bellinou dokonalou vôňou. Zhlboka som sa nadýchol a v hlave sa mi mihali repliky, ktoré som poznal skoro naspamäť. Očividne som však nebol jediný, kto toto dielo dokázal vysypať z rukáva. Spolu s Bellou sme recitovali dialógy plné lásky a krivdy.

  „Na krídlach lásky preletel som múr. Nijaké hradby lásku nezastavia. Čo láska môže, to aj urobí, a nikto z tvojich mi v tom nezabráni,“ šepol som a pozrel na ňu. Sledovala plátno a po lícach jej stekai slzy.

  „Keby ťa uvideli, zabijú ťa,“ odpovedala mi.

  „Ó, nebezpečnejšie sú tvoje oči ako ich dvadsať mečov. Iba ty hľaď láskavo, a nik mi neublíži,“ povedal som. A vtom – akoby všetko zapadlo na svoje miesto, vďaka mileneckej romanci. Tie verše, akoby nie z Romeovho, ale z môjho srdca sršali a len pre ňu boli vyrieknuté. Už som vedel, že niet návratu. Sledoval som, ako si odpila zo šálky. Kvet v čajníku bol už úplne vylúhovaný a hoc som mal i ja sucho v ústach, nenapil som sa. Nie, kým som mal možnosť sledovať toho anjela vedľa mňa.

 

  Otočila sa ku mne a zahľadela sa mi hlboko do očí.

  „Vitaj, milá dýka! Tu ti je pošva. Tu si odpočívaj!“ s uslzenou tvárou sedela natočená ku mne. Z premietačky sa vinula už len pomalá romantická hudba. Bolo to priam elektrizujúce, ako sa ma jej telo priťahovalo k sebe. Sklonil som sa, aj keď som jej stále nechával priestor na únik, ale neuhla. Naše pery sa spojili. Chutila sladko po ibišteku a bylinkách, moja drahá čajová víla...

 

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

kajka

8)  kajka (08.04.2012 00:10)

Pro mě dnes rozhodně vhodnější než tvůj přesmutný Diamant. Klasická eMuska, dalo by se říci. Něžná a romantická povídka, takové jemné pohlazení po dušičce. Děkuju, hned je mi veseleji.

Alda

7)  Alda (16.03.2011 18:40)

...............moc pěkné eMus. Co k tomu víc dodat ??? Už asi jenom děkuju !!! A ten konec se mi moc líbil, asi jsem lepší konce nečetla. Hmmmm, jo možná u pár povídek, ale tvůj se mi moc líbil !

krista81

6)  krista81 (31.12.2010 22:03)

jéééé, to bylo krásný
ps: miluji čaj

Nosska

5)  Nosska (29.12.2010 21:38)

Jéééé tohle bylo supeeeeeeeeeeer

Yasmini

4)  Yasmini (29.12.2010 20:26)

eMusko miluju ty tvoje jednorázová střetnutí, pořád stejně romatické a pokaždé jiné :)

Y.

Twilly

3)  Twilly (29.12.2010 19:01)

Milášku, tak toto bolo ozaj nežné , krásne a nežné ako vlahá noc v máji

Carlie

2)  Carlie (29.12.2010 18:40)

Mno, eMus , můžu Ti slíbit tohle: kvetoucí čaj už nikdy nebude jen kvetoucím čajem...
Moc se mi líbila Tvoje Bella nenápadně využívající svých ženských zbraní

1)  Lucka H... (29.12.2010 17:09)

Kráásný, úplně se rozplívám blahem a jdu si uvařit čaj

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse