Sekce

Galerie

/gallery/J+L.jpg

Krátka jednorázovka, ktorá vznikla vtedy, keď som si už nutne potrebovala odpočinúť od starostí. Pôjde v nej prevážne nevážne o pripútanie. Dúfam, že sa bude aspoň trochu páčiť.

KOMPENZÁCIA

 

Zase sa mi sníval ten sen. O ňom. Živý, neuveriteľný, strhujúci, ale hlavne horúci. Utrela som si pot z čela a vydesenými očami sa zadívala do stropu a počítala menšie aj väčšie puklinky, ktoré sa tu a tam objavili. Dúfala som, že mozog si tým zamestnám dostatočne na to, aby nemal čas privolávať si určité spomienky. Krásne a bolestné zároveň. A určitých ľudí. Vlastne... jedného človeka... vlkolaka, ak by som mala byť presná. Mala som sto chutí schúliť sa po perinou do klbka a urobiť si rok prázdnin. Ale vedela som, že by to bolo márne a nepomohlo by mi to.

Prišiel by. Teda, aspoň som v to dúfala. Či lepšie povedané, modlila som sa za to. Vtrhol by do domu, do mojej izby, stiahol by zo mňa tú zradnú prikrývku a...

„Už dosť, Leah Clearwaterová!“ okríkla som sa napoly nazlostene a napoly roztúžene. V zápale sebatrýznenia som sa rozpamätala na jeho poslednú poznámku o mojich výkyvoch nálad, čo ma trápievali presne v čase, kedy by som normálne dostávala... návštevu. Nebyť vlkolačicou, jedinou vlkolačicou, a to ešte vo svorke plnej sotva odrastených pubertiakov.

Poznove som si prehodila prikrývku cez hlavu a dumala. O ňom. O mojom bývalom priateľovi. O Samovi.

Z kútika oka som si zotrela slzu, ktorú som si uprostred bandy polonahých indiánov nemohla dovoliť. Pozbierala som sa, vystrela som sa ako svieca a natiahla si nenávidené rifľové kraťasy. Tak trošku z trucu som si obliekla aj poriadne obtiahnuté tričko, i keď som ho nenávidela ešte viac, než predmetné kraťasy. Bola som už dopredu zvedavá, či moje tiché rebelstvo bude mať ten správny účinok. Účinok to malo, ale úplne opačný, než aký som chcela.

Prišla som na čistinku, kde sa konal tradičný snem, pred rozdeľovaním pôsobísk. Čosi mi tu však nesedelo. Nechápala som, či som si zrazu nechcela pripustiť, že moje srdce v blízkosti Sama Uleyho netlčie ako zvon. Čím to? Nemalo by sa vari človeku po sňatí takého balvanu, čo ho trápil, uľaviť? Vari som si na tú bolesť tak navykla, že sa bez nej cítim prázdna a opustená?

Sam, Embry i Seth, ktorí spolu so mnou mali začať novú „šichtu“, mi venovali akýsi jednotný pohľad súcitu, ktorý som si poľahky mohla vyložiť, ako sa mi hodilo. A keby som bola len o kvapku vzťahovačnejšia, mohla by som odprisahať, že mi zízali rovno do výstrihu.

„Ehm,“ odkašľala som si a týmto nenápadným zvukom sa mi podarilo vrátiť ich pohľady o kus vyššie. K mojim očiam. Všetci do jedného sa začervenali ako slečna pred prvou schôdzkou a ja som len len nevybuchla od smiechu.

„Sam, tak ako?“ ujala som sa počiatočného slova, lebo náš alfa sa akosi nemal k činu.

„Ehm,“ odkašľal si Sam a nahlas preglgol. „Leah nám práve veľmi nenápadne naznačila, že nesmieme zaspať na vavrínoch. Ďakujem ti, Leah,“ podpichol ma škodoradostne a ja som si len odfrkla. Bodavý pichliač v podobe zlomeného srdca sa však nedostavil. Niečo tu rozhodne nebolo s lapushským poriadkom. „Len čo príde Jacob, ktorý sa už prakticky skrýva za najbližším kríkom a za ním v závese Paul, Jared a Quil, snem započne...“ A tak ďalej a tak ďalej. V duchu som si začala pískať a otáčať sa okolo svojej osi.

Zavetrila som „ho“ skôr, než som mohla zbadať špičky jeho bosých nôh. Prezradil ho šuchot lístia a známe zvuky, ktoré znamenali jeho spiatočnú premenu v človeka. Keď rozhrnul husto rozvetvené konáre a náhodou spočinul svojim pohľadom na mojej tvári, omráčilo ma to.

Zrazu mi pripadalo, že aj slnko jasnejšie svieti, vtáci krajšie spievajú a ani tí ozembuchovia neboli tak otravní, ako zvyčajne. Respektíve by sa dalo povedať, že v porovnaní s NÍM stratilo všetko na svojej žiarivosti. On sa v milisekunde stal stredom môjho vesmíru a tým jediným tvorom, ktorý pripadal v úvahu ako môj životný súputník. Z mysle som vytesnila všetky okolité vnemy a pohla sa o krôčik vpred. Bála som sa, že zaspätkuje a utečie, no on zostal stáť. Ba čo viac, tiež sa pohol vpred a dokonca ku mne natiahol ruky. Usmiala som sa a on mi ten šťastný úsmev opätoval. Už sme sa temer dotýkali končekmi prstov a z elektriny, čo z nás húfne prúdila, by sa dala vybudovať nová elektráreň, keď sa do môjho omámeného podvedomia vtesnala predstava užasnutých členov svorky. To však nezabránilo jeho smelým perám, aby sa ku mne nepriblížili tak tesne, až som mohla cítiť jeho opojnú vôňu.

„Leah,“ šepol prekvapene a šťastne zároveň.

„Jacob,“ odvetila som mu nemenej vyjavene.

„No to si z nás robíte dobrý deň!“ ozval sa zbor šiestich, nanajvýš ohúrených hlasov.

Naľakala som sa a prudko som vyskočila. Ten konár, čo sa prilepil na moje chodidlo som si sprvoti vôbec nevšimla. Ale keď som oň zakopla, zapotácala sa a svoju tvár zaborila Jakeovi priamo do... no, dajme tomu, že približne do oblasti poniže pása, nikdy viac som si nepriala, aby sa otvorila zem a pohltila ma.

„Nejdú na to nejako zhurta?“ podotkol so smiechom nejeden z nich.

Matka Zem sa nezmilovala a obaja sme tak v momente museli čeliť šiestim tváram, na ktorých sa striedali rôzne stupne červenej, od jemného náznaku na lícach, až po tmavú purpurovú. Túžila som vziať nohy na plecia a bolo by sa mi to aj podarilo, keby ma „niečo“ nedržalo na mieste. Zhlboka som sa nadýchla, úkosom som pozrela na Jakea, na ktorom bolo tiež vidieť, že sa spamätáva a usmiala som sa. V jedinej kratučkej sekunde som si totiž uvedomila, že toto pripútanie zo mňa aj z Jacoba sňalo obrovskú záťaž. Už sme nikdy nemali byť závislí na niekom, kto o nás ani nestojí. Už nikdy nemala byť žiadny Bella a nijaký Sam. Už navždy len my dvaja.

Museli na nás vidieť zmenu, lebo sa jeden za druhým oklepali, až nakoniec z nejedných úst vyšlo úľavné: „Tak konečne...“

 

 

ZHRNUTIE

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

6)  Empress (04.10.2015 11:56)

Katuška, ďakujem, som veľmi rada, že sa ti toto krátke dielko páčilo

SestraTwilly

5)  SestraTwilly (03.10.2015 22:06)

Milá,vtipná poviedka. Na záver mi Leah svojou "šikovnosťou" pripomenula Bellu...možno preto to pripútanie k Jakobovi

Empress

4)  Empress (02.10.2015 21:26)

betuška - ďakujem
Vieš čo, mne ti Jake k Ness nikdy moc nesedel. Ak odhliadnem od toho, že som vždy chcela, aby bol Jake s Bellou, tak Ness bola podľa mňa iba taká z núdze cnosť, proste rýchlo chudáka Jakea k niekomu „upratať“.

3)  betuška (02.10.2015 18:53)

a bolo by...steph by síce prišla o zápletku, a renesme o kamoša,ale to vyriešila kikketka v bonuse k huslistke s demetrim, tak čo
skvelé riešenie

Empress

2)  Empress (02.10.2015 12:41)

Chlpov... :D :D
Evička, som rada, že sa ti to páčilo. Tým pádom to splnilo svoj účel

1)  Evita (02.10.2015 12:23)

Anicka to bolo velmi pekne! Vzdy som chcela aby niekto napisal pribeh o Leah. Lebo ona je taka normalna. Ako myslim nie je perfektna a nema ju kazdy rad a nebije sa o nu "500" chlapov(skoro som napisala chlpov!!! :-D :-D :-D ) Podarilo sa ti v takom kratkom useku vystihnut ten pribeh velmi dobre! Este viac si prosim!!!!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek