Sekce

Galerie

/gallery/l&l.jpg

Oukej, drahí moji, som zvedavá, čo mi na tento diel poviete, resp. nepoviete. Teším sa na každého smajdu, aby bolo jasné...
Ale ku kapitolke, bude to boj. Slovný. Edward vs. Bella. Človek vs. upír. Smrť vs. večnosť. A veta na spôsob Proste to nechajme tak.

16. kapitola: Koalícia a opozícia

16. kapitola

  „O, môj bože!“ zamumlala som ešte v polospánku, keď som sa konečne dostala k vedomiu. Ležala som na čomsi studenom a úplne nahá! Do pusy sa mi odrazu začali pchať dosť sprosté slová.
  „Tak si mi začala hovoriť už po polnoci. Si v poriadku?“ opýtal sa medový hlas nad mojou hlavou. 

  „Jasné, len som mala dosť... zvláštny sen,“ vyjachtala som zo seba a so stále zatvorenými očami sa posadila.
  „Koľko je hodín?“ spýtala som sa.
  „Sedem.“
  „A kedy som... zaspala?“ Na chvíľu som zaváhala a potom sa natiahla, až zapraskali tie moje staré, prastaré kĺby.
  „Pred dvoma hoďkami.“
  „Mhm, cítim sa tak,“ kývla som a so stále zažmúrenými očami a pokúsila sa vyhrabať z postele. Prečo mám pocit, že sa pred nejakým časom – a vôbec nie dlhou dobou – stala chyba? Veľmi, veľmi podstatná chyba.
  „Prečo som sa s tebou vyspala?“ opýtala som sa. Začula som, ako zavŕzgala posteľ, keď sa posadil.
  „Ja neviem?“ ozval sa váhavo. „Včera si spomínala niečo ako-“
  „Nie, nechcem to vedieť!“ skočila som mu do reči.
  „Ľutuješ to?“ opýtal sa. To mrazivé ticho, čo nastalo po tejto otázke, ma na pár sekúnd ochromilo. A najhoršie na tom bolo, že som nevedela odpovedať. Na jednej strane to bol strašný prúser. Spala som s upírom. Charlie ma zabije. Aj keď – on by ma zabil, aj keby to bol „iba“ človek. Teda – ach, som v háji. No na druhej strane – bolo to to najlepšie, čo som v živote zažila. Uff...
  „Ja neviem,“ pípla som a skrčila sa. Povzdychol si.
  „Ja... myslím... mala si povedať, keď si nechcela...“ habkal.
  „Čuš!“ zasyčala som. „Nehovorím, že som to nechcela! Prečože chcela! A fakt, fakt moc! Ale – dokelu, veď to je už druhý prešľap!“
  „Druhý?“ zopakoval.
  „Hej, ten prvý bol, že som sa dala do reči s trochu švihnutým upírom, ktorý ma napadol na pohrebe.“
  „Napadol?“ zopakoval neveriacky.
  „Obrazne povedané.“
  „Takže to prvé...?“ Zamával rukami vo vzduchu.
  „Hej, to bolo fajn. Spomienky ma z neho živili celý ten čas. Ale – chápeš? Veď ja vlastne ani neviem, kto si!“
  „Ja som stále tá istá osoba! Ten istý Edward, ktorý chce fotiť a kreslí a miluje ťa!“ Odrazu vstal a prešiel pár krokov. Otočila som sa smerom k nemu a konečne na neho pozrela.
  Ufff!
  „Pozri, aj tak som z toho trochu mimo. A teraz musím ísť do školy. Keď sa vrátim, porozprávame sa. A ten rozhovor bude fakt, fakt vážny! A tento raz už ozaj naozaj,“ pripomenula som a utekala sa obliecť a umyť.
  Stála som v chodbe s kľúčmi v ruke a sledovala nerozhodného Edwarda postávajúceho pod schodiskom.
  „Ja by som chcel ešte niečo urobiť,“ povedal ticho a vzápätí nežne dorážal na moje pery.
  „Ó, bože!“ zamumlala som mu do úst a za vlasy si ho pritiahla k sebe. Pousmial sa.
  „Opäť?“
  „Neprovokuj!“ zavrčala som a pokúsila sa mu byť ešte bližšie. Zastonal.
  „Mala by si ísť.“
  „Ja viem,“ zachechtala som sa a pokračovala vo svojej bohumilej činnosti, kedy som mala prsty v jeho vlasoch a prepletala sa nimi.
  „Zmeškáš.“
  „Mhm.“
  „Bella!“
  „Hm?“
  „Mmm...“
  „Tak ma pusť!“ zasmiala som sa. Odtiahol sa.
  „To ty ma držíš!“ obvinil ma.
  „No to určite!“ Vytrhla som sa mu z nežného zovretia a rýchlo si nazula topánky. Mandy už poslušne čakala pred domom. Zlaté dievča – naštartovalo hneď na prvý raz.
  „Nie, že ťa tu nájde Charlie!“ zavolala som ešte do domu, odkiaľ ma z okna sledoval Edward, pričom si dával pozor, aby ho susedia nezbadali. To by bolo zas neporiadku...

  V škole sa to nedalo vydržať, aj keď Jess od včera kopala za môj tím.
  „Bella!“ Jasne, v tomto uvítacom ceremoniáli nemohla nechať Angelu samu...
  „Si v poriadku?“ opýtala sa.
  „Hej, jasne,“ mrnkla som a snažila sa pozbierať si veci, čo sa mi v aute rozsypali z tašky.
  „Počúvaj, Bella, nie je ti niečo? Fakt je všetko ok? Lebo vyzeráš, akoby sa niečo... Moje nervy!“ zhíkla Jessica odrazu, keď sa snažila rukou mi zmerať teplotu a nahmatať mi tep.
  „Čo je?“ pípla som ustrašene. Pravdou bolo, že som ani poriadne nevnímala a v mysli som bola presne-
  „Ty si s niekým spala!“ Odrazu bol môj mozog plne schopný fungovať.
  „Čože?“ vyjachtala som. Tak možno tam boli ešte nejaké obsahové medzery...
  „No to je jasné, máš všetky príznaky! No tak, kto je to?“ vrieskala, až sa po nás pár ľudí otočilo.
  „Dokelu, Jess, zmĺkni, lebo uvidíš!“ vyhrážala som sa. Ako mohla prísť na to, že som bola v noci s Edwardom?

  Nerozprávala sa so mnou – a tým pádom ani ja s ňou. Na obede sme sedeli všetky tri spolu, my dve sme po sebe škaredo pokukovali, a Angela mlčky sedela medzi nami. Urazila sa.
  „Nepozeraj tak na mňa, nepoviem ti, kto to bol.“ Jej výraz sa konečne po celom dni uvoľnil.
  „To nevadí, ale aspoň si to priznala.“ Capla som sa do čela.
  „Fakt dík, Jess... Vôbec neviem, prečo to riešiš.“
  „To nemyslíš vážne! Také veci sa musia predsa poriadne pretriasť! Vždy, keď sa ide niekto vytriasť, ja to musím pretriasť!“
  „No fuj, Jess,“ zamračila sa Angela a hodila plastovú vidličku o stôl. Zachechtala som.
  „Asi si sa dotriasla!“ Vyplazila som jazyk.

  Domov som došla okolo štvrtej, ale to bol už Charlie doma, lebo na príjazdovej ceste stálo jeho auto.
  „Oci? Čo tu robíš tak skoro?“ zakričala som do útrob domu.
  „Doviezol som Billyho s Jacobom!“ A do kelu.
  „Aha.“ Z obývačky ku mne prikvitli tri postavy.
  „Bella,“ kývol mojím smerom Jake.
  „Ty si ostrihaný?“ vypleštila som oči.
  „Páči sa ti to? Našiel som doma totiž len hrdzavé manikúrové nožnice, takže to bolo trochu ťažké, ale...“
  „Je to super,“ precedila som cez neprirodzene roztiahnuté ústa v tvare ešte neprirodzenejšieho úsmevu.
  „Páčim sa ti?“ Môj výraz sa okamžite zmenil na nevraživý.
  „Nie.“ Billy s Charliem sa rozchechtali – a veru, mali prečo. Jacob mal v tvári odrazu výraz pokazeného citróna minimálne rok po záruke.
  „Musím ísť do izby, jedlo máte v chladničke, stačí to ohriať, oci, v mikrovlnke a bez kovových viečok, k sporáku sa ani nepribližuj!“ vymenovávala som, kým som kráčala hore schodmi okolo zarazeného Jakea a rozrehotaného Billyho. Charlie len pretáčal očami.
  Dvere do izby som za sebou zabuchla a pre istotu aj zamkla, keby chcel náhodou niekto vojsť, ale myslím, že som toho niekoho už dostatočne odradila. Otvorila som okno. Čakala som, že sa tu Edward objaví, no nič. Bolo už desať hodín, no on nikde.
  Vykašľal sa na mňa?
  Znepokojene som prešla po izbe. Úlohy som mala poctivo napísané, biológiu svedomito naučenú, slovíčka zo španielčiny boli preskúšané.
  A ON tu stále nebol!
  Zdola sa ozval radostný výkrik.
  „Góóól!“
  „No hej, to je fakt gól, drahí moji, kvôli vám dne v noci ku mne môj chlapec nepríde,“ zamumlala som si popod nos. „A okrem toho, nepozeráte náhodou baseball?“ A v tom momente ma to už fakticky prestalo baviť.
  „Idem von a nesledujte ma!“ zakričala som smerom do obývačky.
  „Chceš sprievod?“ zavolal Jacob späť.
  No to určite!
  „Ani sa nehni!“

  Kráčala som po zvlhnutej ceste a uvažovala nad tým, kam som sa to dostala. Pravdepodobne na východ od mesta. Odrazu ma však niečo zdrapilo a prirazilo o strom.
  „Ešte raz sa na mňa tak vrhneš a vyrvem ťa z kože,“ zamumlala som mu do úst.
  „Nenávidím Jacoba Blacka,“ povedal ako odpoveď.
  „A to už prečo?“ Odtiahla som sa, ale len tak, ako mi to kmeň dovoľoval.
  „Veď on ťa normálne balí!“ sykol rozhorčene.
  „Ou, prepáč, zabudla som si na čelo napísať Patrím Edwardovi upírovi Masenovi,“ odfrkla som si ironicky. Zamračil sa a začal si preklepkávať vrecká.
  „Počkaj, niekde tu som mal modré pero.“
  „Tss! Radšej mi povedz, čo sa tu deje. Čo sa stalo.“ Povzdychol si.
  „Chceš to počuť celé?“
  „Samozrejme!“
  „Nezomrel som pri autonehode,“ začal.
  „Ó, vážne?“ skočila som mu do reči. „Povedz iba to, čo neviem.“
  „A čo nevieš?“ Zavrčala som.
  „Pokračuj!“
  „Keď som sa vrátil domov, prišla Tanya. Pohádali sme sa a ona po mne skočila. Chcela ma zabiť, keď ma uhryzla, ja... vtedy som si uvedomil, že ťa už pravdepodobne nikdy neuvidím... a jediná vec, ktorú som si prial, bola smrť.“ Vydýchol, cítila som to na tvári. Zovrela som v prstoch jeho ramená. Všade bola tma, videla som iba jeho, ale to mi stačilo.
  „Prisahaj mi, že to už nikdy nespravíš, že už nikdy nepomyslíš na smrť!“
  „Nemôžem,“ šepol. „Už som ti raz prisahal, že ostanem človekom, a pozri, ako to dopadlo. Niektoré veci nedokážem ovládať – a ja radšej zomriem, ako keby som mal žiť vo svete, v ktorom nie si ty.“
  „Drž ma, lebo ti takú struhnem, že sa nespamätáš!“ zajačala som. „Ešte raz vypustíš z pusy také voloviny a ja sa fakticky nezdržím!“
  „Ale Bella-“
  „Žiadne ale Bella! Predstav si, že by som ja hovorila, že sa chcem zabiť! Ako by si sa cítil, há?!“ Stuhol.
  „Ani sa neopováž!“
  „Vidíš?“ zazubila som sa víťazne, no môj veselý výraz sa okamžite stratil.  „Prosím ťa, prosím! Už nikdy viac to nerob. A budeme spolu. Navždy.“
  „Tak to  žiadnom prípade!“ zachrapčal. Bezmocne som rozhodila rukami.
  „Čo máš zas za problém?“
  „To ty tu splietaš nejaké to navždy!“ bránil sa. Oči mi zvlhli.
  „Ty-ty nechceš, aby sme moli spolu až do konca večnosti?“
  Neplač, neplač, neplač, nie pred ním! Nechaj si to na doma k Titanicu, zmrzke a DiCapriovi!
  „Samozrejme, že chcem!“ vzdychol si a pevne ma objal. „Ale nemôžem. Nevezmem ti dušu a nespravím z teba netvora len preto, že chcem.“
  „A čo keď chcem ja?“ demonštratívne som vysunula bradu.
  „Ty nemáš čo chcieť,“ mykol plecom. Popudene som sa nadýchla. Za posledných pár sekúnd sme slovo chcem povedali toľkokrát, že v slohu by to iba s úškrnom škrtli a bola by to iba pekne okrúhla päťka.
  „Ty sa ma pokúšaš zbaviť!“ Vypleštil oči.
  „Tak to vôbec nie! Lenže – skús sa na to pozrieť z mojej strany. Chcela si, aby som bol človek a dala by si za to čokoľvek.“
  „Nedala,“ skočila som mu do reči. „Vzťah – to je totiž ako dve misky váh, pričom na oboch stranách musí byť rovnaké množstvo... daného materiálu. A ty nemôžeš prevažovať!“
  „Ja neprevažujem,“ zavrtel hlavou. „To ty si to cennejšie, drahšie, krehkejšie. To ty si ten najvzácnejší poklad a ja ťa nenechám pošpiniť mnou.“ Nadvihla som jedno obočie.
  „Tak o pošpinení tebou by som radšej nehovorila, jasné?“ Očividne mu hneď došlo, na čo myslím. „Vidíš, už som tak pošpinená, že je jedno, či zo mňa bude upírka, alebo ostanem človekom.“ Než som však stihla pokračovať, nacapil mi dlaň na ústa.
  „Prosím, to je také ťažké uznať, že mám pravdu?“ zahľadel sa na mňa. Zízala som mu do červených očí so zlatými žilkami, ktoré sa ma snažili omámiť. Prikývla som.

Je to sakramentsky ťažké!

  „Pofvi, na teaf to nechme taf,“ zašušlala som mu cez dlaň, ktorý hneď na to stiahol. „Nechajme to zatiaľ tak, aj tak to nikam nevedie a ja chcem vedieť, čo bolo ďalej.“
  Pretože si musím pripraviť nové argumenty, aby som nasledujúcu diskusiu vyhrala.
  „Fajn, takže... Keď som sa prebral, začalo peklo. Justin do mňa furt kecal, že mám ísť za tebou...“
  „Múdry to upír, aspoň raz,“ skočila som mu do reči. Moju poznámku ignoroval.
  „Ale ja som nešiel, bál som sa, že ti ublížim. A po tom, čo sa stalo, som mal pocit, že sa ti už ani nemôžem pozrieť do očí.“ Sklopil pohľad. A ja som odrazu vedela, o čo ide.
  „Mike Newon.“ Viac som toho nepovedala.
  „Presne ako hovoríš. Raz som sa s Justinom pohádal a vybehol do lesa. Chcel som tomu zabrániť, lenže Mike bol proste v nesprávny čas na nesprávnom mieste a bolo vražedne ťažké udržať sa. Jeho krv bola neuveriteľne lákavá.“ Pevne som stisla viečka a snažila sa nepredstaviť si čo presne sa asi odohralo.
  „Mohlo sa to stať každému. Si upírom krátko. Nevieš v tom ešte poriadne chodiť,“ snažila som sa ho utešiť. A rovnako tak aj seba.
  „Nechcel som ísť za tebou, bál som sa, že ti ublížim, lenže keď som vtedy v noci prišiel, jediné, čo ma lákalo, bola túžba dotknúť sa ťa. Tvoja krása ma ochromila ešte viac ako smäd a ten sa odrazu zmenšil, skoro až úplne zmizol. Stále je schovaný niekde v mojej mysli, ale už to nie je také ako na začiatku.“
  „Ty si bol u mňa? V noci? Čo?“ zajačala som totálne vyvedená z miery.
  „Hm... no... to sa dosť ťažko vysvetľuje,“ pripustil a poškrabal sa po hlave.
  „Ja ti dám, ťažko sa vysvetľuje!“ zavrčala som.
  „Potreboval som ťa vidieť a zistiť, či to vydržím,“ povedal zahanbene. Dojato som ho sledovala.
  „To vážne? To je romantické!“ vzdychla som. V tom momente vyzeral, ako keby ho prešiel parný vlak.
  „Ty sa nehneváš?“
  „Nie, prečo?“ opýtala som sa a snažila sa zadržať smiech. Oprel si čelo o moje.
  „Vieš, že som mal strach?“
  „Ejha, vydesila som upíra, som dobrá!“ Teraz sa už rozosmial so mnou.
  „Poď, vrátime sa, aby Charlie nemal starosť. Dúfam, že tam to psisko už nebude.“
  „Psisko?“ zopakovala som.
  „Jacob.“
  „Jacob je psisko? Nehovor, že sa Jake mení... prepána,“ vydýchla som s očami na vrch hlavy. Mlčal. A ja som odrazu vedela, že vo všetkých legendách sa nachádza kúsok pravdy. Ešte zistím, že som nejaká čarodejnica a budú ma čakať so žiariacim nápisom s blikajúcimi písmenkami: Vitaj v klube!
  „Takže to je ten dôvod, prečo si neprišiel? Kvôli nemu?“ Iba prikývol.
  „Tak to fakt dúfam, že tam nebude,“ zamumlala som si popod nos. „Ostaneš na noc?“ Zazubil sa. „Samozrejme, vo všetkej počestnosti,“ dodala som a patrične sčervenala.
  „Ostanem v kresle.“
  „Tak to teda nie, to je príliš ďaleko!“
  „Nuž, neostáva mi nič iné, len ostať v tvojej tesnej blízkosti,“ zašepkal s tvárou pri mojom uchu.
  „Mhm,“ zatiahla som spokojne a vzala ho za ruku. Bol najvyšší čas vrátiť sa.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Petronelka

1)  Petronelka (15.08.2011 20:09)

Tak tohle byla moc pěkná kapitola ;), usmívala jsem se u ní jako blbá :D - fakt nekecám.
Moc se ti to povedlo. Tahle vzdorovitá Bella je moc fajn. Edward si zase trvá na svém a chová se trochu jako ten klasický Edward, kterého známe ze Stmívání, ale i tak je to moc pěkné (jeho postava se předělává moc těžce, vždy z něho vyjde samaritán a taky pěkný zabedněnec, co si trvá na svém i když nemá pravdu :D - ach jo, vyznělo to divně, co? Bude to tím, že nevím, jak jinak to vyjádřit)
Jinak tohle byla další povedená kapitola z tvé povedené povídky. A na zítra si už skutečně nechám ty další dvě kapitoly

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek