Sekce

Galerie

/gallery/4f551479f8_72579548_o2.jpg

Ahojj, po dlhšom čase zas pridávam oddychovú kapitolu. V poslednom čase veľmi nestíham písať, lebo tá škola ma vyciciava O.o  Budúci týždeň mám skúšky, tak už riadne stresujem, ale potom by som mala mať trochu viac voľna. Dúfam, že sa kapitola bude páčiť ^.^  Siss

18. kapitola: Modelka

 

Rosalie:

Na móle prešla posledná modelka a potom pred publikum vyšiel módny návrhár tejto kolekcie. Všetci mu začali búrlivo tlieskať a ja som sa len pousmiala. Pokúsim sa zastihnúť ho na afterparty, niektoré jeho modely boli naozaj vynikajúce.

„Nepresunieme sa vedľa, kým tam nie je veľa ľudí?“ navrhla som Alice a ona súhlasila. Prešli sme do veľkej svetlej miestnosti, kde sa mala konať afterparty. Čašník nám pri vstupe ponúkol šampanské, tak sme si obe zobrali pohár.

Postavili sme sa k jednému z vysokých bielych stolíkov, popíjali sme šampanské a rozprávali sme sa o novej jesennej kolekcii, ktorú sme práve videli.

„Zaujímavé farby vybrali na túto jeseň,“ skonštatovala Alice.

„Áno, a aj niektoré modely boli dosť neobvyklé,“ dodala som.

„Máš pravdu.“

„Neskôr si objednám pár kúskov. Neviem, či ich už majú v predaji,“ povedala som zamyslene a odpila som si z pohára.

„Dúfam. Vždy to trvá večnosť, keď objednávam niečo z Európy...“

Alice sa napila šampanského a vtom k nám pristúpil vysoký čiernovlasý muž.

„Dobrý večer, dámy, bavíte sa? Dovoľte mi predstaviť sa, moje meno je Alberto García a som majiteľom tejto modelingovej agentúry,“ povedal a pousmial sa na nás.

„Rosalie Hale, teší ma,“ povedala som a podala som mu ruku. Jemne mi ju stisol a povedal:

„Potešenie na mojej strane.“

Potom sa obrátil na Alice.

„Alice Brandon,“ pousmiala sa a podala mu ruku.

„Veľmi ma teší,“ povedal s úsmevom. „Páčila sa vám dnešná prehliadka?“

„Áno, práve sme sa o nej rozprávali,“ povedala som.

„Pracujete v tejto oblasti?“ opýtal sa nás.

„Nie,“ pokrútila som hlavou.

„Ach, ako je to možné? Musím sa priznať, že som vás chvíľu sledoval a máte dokonalú chôdzu, aj držanie tela.“ To bude asi tým, že som upírka...

„Nechceli by ste pre mňa pracovať?“ navrhol mi zrazu.

„Ehm, to by bolo dosť zložité... Som z New Yorku,“ povedala som.

„Oh, to je veľká škoda. Vy ste tiež z New Yorku?“ opýtal sa priamo Alice a ona prikývla.

„Tak to ste ma veľmi nepotešili, krásavice. Dúfal som, že sa obe stanete súčasťou môjho tímu, pretože musím uznať, že vyzeráte skutočne dokonale. Pekný večer,“ povedal a odišiel.

„Príjemnú zábavu.“

Alice sklopila zrak a smutne hľadela do svojho pohára.

„Si v poriadku?“ opýtala som sa.

Kladne prikývla, ale ani sa na mňa nepozrela.

„Alice, pravdu...“

„Myslíš, že som pribrala?“ opýtala sa ma a ja som na ňu zaskočene pozerala.

„Nie, určite. Prečo si to myslíš?“

„Tebe ponúkol prácu a mne nie...“

„Chcel do agentúry aj teba. Nepočula si ten zvyšok?“

„To bolo len zo slušnosti,“ povedala ľahostajne.

„Ale no tak... Toto nie je pravý dôvod, však?“

„Snažím sa prísť na to, prečo so mnou Jasper nechce spávať... Naozaj som nepribrala?“

„Nie, Alice, podľa mňa si skôr schudla v posledných dňoch,“ povedala som.

„Držím hladovku,“ povedala nevinne.

„Nerob to, Jasperovi by sa to nepáčilo, keby o tom vedel...“

„Jasperovi sa nepáči toto,“ povedala a ukázala na seba.

„Bože, ty máš problém v hlave, nikde inde. Máš super postavu, tak sa tomu teš.“ Ako  človek by som dala za jej postavu všetko. Možno by som chcela pár centimetrov do výšky...

„A choď si vziať niečo na jedenie, nieže mi tu odpadneš,“ dodala som.

Porazenecky si povzdychla, ale potom sa pobrala smerom k švédskym stolom a ja som zostala sama. Odpila som si z pohára a rozhliadla som sa po miestnosti. Už sa to tu zaplnilo ľuďmi, ktorí sa medzi sebou rozprávali, smiali sa, alebo si na niečo pripíjali.

Ostala som stáť pri vysokom stolíku a o pár minút sa ku mne pridali dve tmavovlasé ženy. Boli to talianske modelky a o mne si mysleli to isté, lebo sa ma hneď opýtali v ktorej som agentúre a čo som fotila naposledy. Hmm, asi by som ten modeling mala skúsiť. Mám predsa nádhernú tvár aj postavu... Hneď ako sa vrátim do New Yorku, začnem fotiť a predvádzať modely na mólach a na školu sa môžem vykašľať.

Ako som si zmyslela, tak sa aj stalo. Vlastne, dopadlo to ešte lepšie. Na zajtra som si dohodla fotenie u jedného talianskeho fotografa a Alice tam donútim ísť taktiež. Neviem, čo si to vzala do hlavy, že je tučná... Z afterparty sme odišli pred polnocou a cestou sme sa na chvíľu zastavili v klube na pár drinkov.

 

Do hotela sme dorazili pred treťou a hneď sme išli spať. Teda, iba Alice, ja som si v župane sadla na balkón a hľadela na nočnú, hviezdami posiatu, oblohu. Začala som rozmýšľať o svojom živote. Ako by som teraz žila, keby som bola človek? Mala by som po tridsiatke, trvalú prácu, manžela, rodinu... Alebo možno ani nie, možno by som bola stále slobodná a bezdetná. Bola by som obyčajná, ničím nezaujímavá žena.

Ach, taká som šťastná, že som upírka! Môžem robiť všetko, čo chcem, mať každého, na koho ukážem prstom. Mám všetko, čo som kedy chcela. Vždy som túžila po nadpozemskej kráse a to sa mi splnilo. Jediné, čo mi chýba, je láska. Priznám si to, ale čo je to láska k mužovi, keď mám svoju dokonalosť, obdiv, nákupy, šperky, peniaze... Nič viac si nemôžem priať a necítim, že by mi v živote niečo chýbalo...

Ako som tak rozmýšľala, zrazu mi mysľou prebehla spomienka na toho muža, ktorý ma skoro zhodil zo schodov pred nemocnicou. Nemotorný hlupák... Prečo na neho myslím? Alice vraví, že som sa v ten deň zamilovala, ale to sa nemohlo stať. Nie do niekoho, kto mi úplne zničil novú kabelku!

Ani som sa nenazdala a o chvíľu začalo svitať. Prešla som z balkónu do obývačky nášho luxusného apartmánu a zapla som si telku. Nemali tu iné programy, len talianske, tak som si pozrela ranné správy. Rozumela som tomu, lebo ešte v začiatkoch svojho upírskeho života som sa rozhodla naučiť sa čo najviac cudzích jazykov.

Po nejakom čase sa zobudila aj Alice a prišla do obývačky v župane.

„Dobré ráno,“ povedala a zívla si.

„Dobré,“ povedala som.

„Kedy si vstala?“ opýtala sa ma.

„Asi pred hodinou,“ zaklamala som.

„Idem si spraviť kávu. Urobím aj tebe?“

„Nie, ďakujem. Dnes o jedenástej máme fotenie, tak buď hotová včas,“ dodala som.

„Čože? Aké fotenie?“ pýtala sa a vracala sa z kuchyne späť do obývačky.

„Včera som si zmyslela, že keď sa vrátime do Ameriky, rozbehnem kariéru modelky. No a jeden fotograf mi tam ponúkol svoje služby, tak som nám dohodla fotenie na dnes. Povedal, že sa na nás obe teší,“ hovorila som nadšene.

„No ja neviem, či je to dobrý nápad...“ povedala váhavo Alice.

„Určite je... Jasper bude totálne mimo, keď mu ukážeš svoje profesionálne fotky!“ povedala som a na jej perách sa objavil malý úsmev.

„Tak teda dobre,“ súhlasila a ja som sa usmiala.

Keď bol čas, odišli sme z hotela a vzali sme si taxík, aby nás odviezol do ateliéru. Tam nás už čakal fotograf a vizážistky, ktoré nám urobili výborný make up. Fotenie trvalo takmer tri hodiny a potom sme odišli do nákupného centra. Fotky som si odložila do kabelky a začali sme vymetať značkové obchody jeden po druhom. Talianski dizajnéri nesklamali a tak sme sa večer vrátili do hotela s kopou tašiek oblečenia, topánok, kabeliek a doplnkov.

Nešli sme už nikam von, akurát sme si spravili babský večer a pomaly sme si začali baliť veci. Zajtra doobeda odlietame.

„Ja tie veci nemám kam napchať!“ sťažovala sa Alice, keď jej nešlo zavrieť kufor.

„Jasper príde po teba na letisko?“ opýtala som sa.

„Asi áno, povedal, nech mu ešte zavolám...“

„Ja zavolám Edwardovi. Pochybujem, že sa zmestíme do jedného auta,“ povedala som a Alice prikývla.

 

Ráno sme si dobalili posledné veci a potom sme zišli do reštaurácie na raňajky. Výber tu bol naozaj bohatý, len mne to bolo tak na dve veci. Alice sa najedla a ja som zatiaľ vypila jednu kávu. Potom sme sa vrátili hore do apartmánu a keď bol čas, zišli sme do hotelovej haly aj s kuframi a vzali sme si taxík na letisko.

Dorazili sme práve keď otvárali check-in na náš let, tak sme odovzdali batožinu, prešli kontrolou a sadli sme si do kaviarne. Potom sme prešli obchody, v ktorých sme si kúpili pár vecí. Ani sme si neuvedomili, koľko času sme v nich strávili a keď sme vyšli z posledného, mohli sme rovno nastúpiť do lietadla.

Let do New Yorku bol dlhý, ale išli sme výbornou leteckou spoločnosťou, takže sa nemôžem sťažovať. Pozerala som filmy, počúvala hudbu, kecala s Alice a chvíľu som sa tvárila že spím.

Keď sme po ôsmich hodinách pristáli v New Yorku, vystúpili sme z lietadla a šli pre batožinu, ktorá už bola naložená na pohyblivých pásoch. Našli sme si svoje kufre a potom sme išli rovno do príletovej haly. Bolo tam veľa ľudí, tak som dúfala, že sa nájdeme s chalanmi čo najskôr a vypadneme. Zrazu sa Alice začala predierať davom, lebo niekde v diaľke uvidela Jaspera. Ten ju uvidel a šiel jej oproti. Keď boli takmer pri sebe, Alice mu skočila okolo krku a vášnivo sa pobozkali. Pomaly som sa k nim dostala a to už tam bol aj Edward. Pozdravili sme sa a potom sme sa vydali k autám. Na parkovisku sme sa rozlúčili, lebo chalani parkovali ďaleko od seba. Edward mi ťahal môj najväčší kufor a keď sme došli k Aston Martinu, naložil mi všetku batožinu do kufra.

Sadla som si na sedadlo spolujazdca a počkala, kým nastúpi aj môj brat. Edward nasadol dnu a hneď naštartoval. Vycúval z parkovacieho miesta a zaradili sme sa do kolóny na výjazd z letiska.

„Ako bolo?“ opýtal sa Edward.

„Fajn. Veľa sme nakupovali a rozhodla som sa, že namiesto školy začnem kariéru modelky,“ povedala som.

„To budeš stíhať aj popri štúdiu.“

„Načo sa namáhať...“ povedala som ľahostajne.

„Carlisle z toho nebude nadšený.“

„To ma netrápi,“ povedala som a Edward otrávene pretočil očami.

Tým naša konverzácia skončila. Keď sme prišli domov, Edward zaparkoval pred vilou a pomohol mi odniesť kufre do izby. Potom odišiel na lov a za mnou prišiel Carlisle. Prehodili sme spolu pár slov a neskôr som si začala vybaľovať veci. Bolo ich toľko, že som ich pomaly nemala kam dať. Oh, asi budem potrebovať väčší šatník.

 

V piatok ráno som sa vybrala do najlepšej modelingovej agentúry v New Yorku. Chvíľu mi trvalo, kým som si vybrala outfit, no nakoniec vyhrala čierna obtiahnutá minisukňa, krémový svetrík s dlhým rukávom a krátka vesta s kožušinkou. Doplnila som to elegantnými čiernymi lodičkami s platformou a lesklou čiernou kabelkou. Rukou som si letmo prešla vlasmi, ktoré mi vo veľkých vlnách spadali do polovice chrbta. Stretnutie som mala dohodnuté na jedenástu, tak som chvíľu predtým už sedela v agentúre a listovala v módnom časopise.

„Slečna Haleová?“ zavolala ma recepčná, keď k nej podišiel nejaký chlap, ktorý ma zháňal. Postavila som sa a kráčala k nim. Videla som, ako si ma rýchlo prehliadol od hlavy až po päty a pousmial sa.

„Teší ma,“ podal mi ruku a usmial sa. „Volám sa Marc Donnovan a som manažér tejto agentúry. Prosím, nasledujte ma.“

Kráčali sme po chodbe do jeho kancelárie, kde malo prebehnúť naše interview. Pýtal sa ma rôzne otázky, prečo práve modeling a prečo až teraz. Ukázala som mu fotky z Milána a bol nadšený. Vlastne, to od prvej chvíle, čo ma uvidel. Bol očarený mojou krásou, aj outfitom. Myslím, že som urobila veľmi dobrý dojem. Marc povedal, že ak chcem, môžem zmluvu s agentúrou podpísať aj hneď teraz, lebo som bola okamžite prijatá. Súhlasila som, tak Marc zdvihol telefón a o chvíľu niekto klopal na dvere kancelárie. Nízka brunetka priniesla zmluvu, tak som ju hneď podpísala. Marc ma potom previedol po agentúre a zoznámil ma s pár ľuďmi. Nakoniec ma nechal pri dvoch začínajúcich modelkách, Nikki a Chloé.

„Ako dlho si v New Yorku?“ opýtala sa ma jedna z nich.

„Už roky a vy?"

„Len pár týždňov... Nevieš náhodou o nejakej akcii v meste na dnes večer?“

„Každý piatok zvykne byť veľká party v Royal Clube. Je to jeden z podnikov v centre,“ povedala som.

„Skvelé. Nechceš ísť s nami?“ navrhla Nikki.

„Prečo nie,“ pousmiala som sa.

 

***

 

Stála som pred zrkadlom v čiernych čipkovaných Versace šatách. Dnes v noci som chcela vyzerať naozaj úžasne. Šaty som doplnila striebornými lodičkami a malou kabelkou. Vlasy som mala stiahnuté do drdola nabok a červený rúž mi dokonale zvýraznil pery. Zišla som dole po schodoch do garáže, nasadla do auta a vyrazila som. Cesta mi trvala len pätnásť minút a potom som už len zaparkovala pred klubom medzi ostatnými autami. Nikki a Chloé ma čakali pred vchodom a keď som vystúpila z auta, začali mi mávať, aby som ich zbadala. Zamkla som a ladným krokom som kráčala priamo k nim.

„Čaute,“ pousmiala som sa.

„Ahoj, Rosalie, veľmi ti to pristane,“ povedala milo Chloé.

„Aj vám to riadne sekne, baby!“

„Ideme už dnu?“ opýtala sa Nikki a ja som prikývla. Chvíľu sme čakali v rade a potom nás pustili dovnútra. Musím uznať, že dnes to tu naozaj žilo. Asi to bude tým, že ľudia si chcú poriadne užiť koniec leta. Prešli sme k baru a objednali sme si vodku. Dali sme si hneď na začiatok ešte jednu... a ešte jednu... Na baby to začalo zaberať skôr ako som si myslela, tak sme sa onedlho ocitli na tanečnom parkete. Netrvalo dlho a už sme okolo seba mali kopu chlapov a mohli sme si vyberať. Každá z nás si niekoho našla, no držali sme sa pri sebe. Vyzeralo to na ďalšiu riadne šialenú noc. Tancovala som s vysokým blonďákom, ktorý sa ku mne nahol a pobozkal ma na pery. Bozk som mu opätovala a neodlepili sme sa od seba, až kým ma neoslovila Nikki, že idú s chalanmi k baru. Ja som zostala na parkete, lebo DJ dnes hral naozaj dobre.

Blonďáka som po chvíli vystriedala za tmavovlasého, s ktorým sme išli k baru. Nikki a Chloé tam na nás počkali, kým sme si objednali a potom sme si všetci šiesti išli sadnúť do voľného boxu. Po ďalšej whiskey to babám naozaj stúpilo do hlavy a prestali sa ovládať. Obe nechali chalanov, nech si s nimi robia čo chcú. Nikki to zabila, keď vytiahla vrecúško s kokaínom a všetci štyria niekam odišli. Zostala som v boxe sama s tým mužom, ktorý sa hneď zmocnil mojich pier. Tuho ma objímal a rukami mi vošiel pod šaty. Začala som mu rozopínať košeľu a bozkávať ho na krku. Ucítila som jeho pulzujúcu tepnu a zadržala som dych. Prešiel mi po vnútornej strane stehien a ja som mu jemne zhryzla ušný lalôčik. Vrátila som sa k jeho perám a on ma začal nenásytne bozkávať, až hrýzť. Ako človeka by ma to bolelo, ale takto ma len pokúšala vôňa jeho krvi.

„Hneď sa vrátim,“ povedala som a odtiahla som sa od neho.

„Budem čakať,“ šepol.

Vybrala som sa hľadať tie dve, skôr ako sa im niečo stane. Musela som prejsť popri bare, kde bolo veľa ľudí. Stála som za vysokým, svalnatým, tmavovlasým mužom, ktorý sa s niekým rozprával. Hm, má riadne dobrý zadok, pomyslela som si. Čakala som, kým sa to pohne, aby som mohla prejsť, ale nič sa nedialo. Muž stojaci predomnou sa rozosmial na tom, čo mu povedal jeho kamarát a potom sa rozlúčili.

Prudko sa otočil a obsah troch pohárikov, ktoré držal v rukách, skončil na mojich nových šatách! Šokovane som hľadela na svoje šaty a zabudla som pri tom dýchať. Oh. Môj. Bože. Prešla som pohľadom zo šiat do tváre toho muža a čakalo ma ďalšie prekvapenie. Bol to ten idiot, ktorý ma takmer zhodil zo schodov pred nemocnicou a jeho vinou som prišla o úplne novú kabelku. Zabijem ho!

Hľadel na mňa tak isto prekvapene, s pootvorenými ústami.

„Veľmi sa ospravedlňujem, naozaj som nechcel...“ začal.

„Zase vy?!“ zasyčala som. „To neviete byť trochu opatrný?! Minule kabelka, teraz šaty!“

„Naozaj je mi to ľúto...“ povedal a zdalo sa mi, že nevie ako pokračovať. Vzal papierovú vreckovku a začal to zo mňa utierať.

„Nedotýkajte sa ma!“ sykla som a odtiahla som sa. Zízal na mňa ako na zázrak a sťažka preglgol.

„Ehm, mohol by som vás na niečo pozvať?“ povedal a tým ma úplne naštval.

Dala som mu facku a naštvane som vyštekla: „Taká drzosť! Úplne ste mi zničili nové značkové šaty a ešte sa ma snažíte aj vytočiť!“

„Úplne zničil? Je to len vodka, stačí to raz vyprať,“ povedal.

„Idiot!“ zasyčala som a nasupene odkráčala preč. Dúfam, že je to posledný raz, čo som ho stretla!

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

SissCullen

2)  SissCullen (31.10.2012 00:33)


dakujem, budem to potrebovat hlavne ked som sa dozvedela, ze z medzinarodneho prava prejde tak 20% ludi, ajejeee

eMuska

1)  eMuska (30.10.2012 23:08)

Jasne, ty blb, lebo Rose doma bežne perie... Dnešný diel bol fajn, páči sa mi tá nezáväznosť Rosalinho života, aj keď mňa by to asi položilo... Respektíve ja by som sa položila a priberala a priberala a písala a priberala... dobre, to by bolo trochu mimo
Ale druhý raz stretla Emma (on sa druhý raz predviedol ), myslím, že je to čoraz sľubnejšie! držím pamce pri skúškach!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

cal1