Sekce

Galerie

/gallery/holdbutt.jpg

Po menšej pauze ďalší diel. Teraz čisto Edwardov pohľad.

8.

Edward:


Takmer milenecké objatie, kedy som jej chcel byť na blízku a zasypať sa popolom kajúcich snáď až po uši, ba i to by bolo málo.
„Tak veľmi ma to mrzí,“ zamumlal som jej do ramena a rukami pevne zvieral jej útle telo, čo sa mi v náruči takmer strácalo.
„Nie je to tvoja vina,“  zopakovala zmierlivo snáď už po stý raz a prehrabla mi vlasy prstami. Bolo to príjemné. Veľmi príjemné.
„Ako som len mohol Esmé obviniť z toho, že... a pri tom to bola iba moja vina! Vyhnal som ťa z domu! Odlúčil som ťa od ľudí, čo ťa milujú, a donútil bývať v samote, ja...“
„Mýliš sa, Edward,“ skočila mi do reči a odtiahla sa, aby mi mohla vidieť do tváre. „Takto som doma.“ Zovrela moje zápästia obtočené okolo nej. „Presne takto,“ šepla s pohľadom odrazu zarytým kamsi do podlahy. V lícach sa jej objavil povlak červene a ani sa neodvažovala na mňa pozrieť. Zrazu som nevedel, čo na to povedať. Cítil som sa dobre. Ak pre ňu bola domovom moja prítomnosť, môj dotyk, bol som ochotný poskytovať jej ho až na veky vekov.
Nadvihol som jej bradu a donútil ju, aby sa na mňa pozrela. Neviem, čo som hľadal v jej tvári, ale jej výraz ma utvrdil v tom, že mi povedala pravdu. V tom momente som tiež pocítil, ako chutí na jazyku domov a jeho teplo, jeho vôňa.
„Poď,“ zamrmlal som a len márne skrýval novonadobudnutú spokojnosť, čo sa mi ozývala v hlase. „Pomôžem ti upratať tvoj domov,“ povedal som nežne a pustil ju, aby som mohol dvihnúť policu a znovu ju namontovať na stenu.
„Máš tu niekde nejaké náradie?“ opýtal som sa.
„Sranduješ?“ zachechtala sa trochu prekvapene.
„Vyzerám tak?“ spýtal som sa s nadvihnutým obočím s kusom dreva v ruke a snažil sa tváriť presvedčivo.
„Čo ja viem, takého akčného som ťa ešte nevidela,“ zamrmlala pochybovačne a ešte raz si ma premerala pohľadom. Uvoľnene som sa zasmial.
„Ale teraz vážne. Nemáš tu niečo, čo by mi pomohlo? Nerád by som tie klince do steny narážal ručne.“
„A prečo nie?“ mykla ramenami so širokým úsmevom.
„Pretože je to divné. Fakt divné,“ povedal som a niekoľkokrát prikývol, aby som dodal svojim slovám na pravdivosti.
„Si upír, nemalo by ti to robiť problémy,“ nadhodila.
„Prestaň. Vonia to výzvou a to zaváňa stávkou. A ja fakt nechcem narážať klince do steny prstami, jasné?“
Bella sa zaškľabila.
„Máš strach,“ povedala so sebavedomou istotou, čo odkvapkávala z každého slova. „Pôjdeme sa pozrieť na povalu. Možno tam budú aspoň tie klinčeky.“
„Chceš povedať, že tu nemáš ani tie? No pekne“ zamrmlal som a zavrtel hlavou. „Na to, že tu bývaš bez chlapa, tu máš málo potrebných vecí.“
„Máš pravdu, ešte aj drevo na kúrenie mi dochádza. Kozub pomaly želie prázdnotou a noci začínajú byť čoraz chladnejšie a chladnejšie. Aj to by som potrebovala naštiepiť. A ešte za domom-“
„Upokojíme sa, oukej?“ skočil som jej do reči a zatriasol hlavou. „Mal by som za to brať plat.“
Prešli sme spoločne do kuchyne k dvierkam na povalu.
„Máš tu niekde rebrík?“ opýtal som sa.
„Dnes som ti to raz už povedala – a poviem ti to znovu. Si upír, nemalo by ti to robiť problémy. Preboha, keď budeš takýto zaostalý celú večnosť...“
„Kto je ti tu zaostalý?“ oboril som sa a hravo jej prstami spočítal rebrá. Zasmiala sa na celé kolo.
„Nenávidím to, Edward Cullen!“ zajačala. Zasekol som sa nad znením svojho nového mena. Neprišlo mi však odstrašujúce alebo istým spôsobom neprimerané, nemiestne. A opäť som niekde v sebe pocítil to zvláštne teplo, ako keď som sa jej dotýkal.
Vyskočil som, aby som mohol otvoriť dvierka a ladne som dopadol späť na nohy. Do vlasov sa mi zniesol kúdol prachu. Cítil som ho aj v ústach a reflexívne som sa rozkašľal, aj keď som žiadne prehĺbené nádychy  nepotreboval. K životu. Zachechtal som sa nad svojimi myšlienkami a rovnako aj Bella, ale jej prišlo vtipné asi niečo iné. Zašla mi prstami do vlasov a rozstrapatila ma. Bolo to, akoby nado mnou niekto praskol vrecko z vysávača. Ale jej jemné prsty mi pripomenuli, že to tak nie je, a aj keď ma v tomto tvrdení vrátili do reality, inak ma unášali do úplne inej krajiny – ani som si netrúfol pomenovať ju.
„Preskúmame to tam, čo povieš?“ navrhla po chvíli a krásne sa na mňa usmiala. Mlčky som prikývol a vyskočil hore. Ona ma nasledovala. Vratká drevená podlaha pod našimi nohami ticho zaprotestovala. Na okamih mi napadlo, či by sme sa nemohli prepadnúť, ale nakoniec som tú predstavu zavrhol. A aj keby – zahral by som sa na supermana a Bellu by som určite zachránil pred zavalením. Spokojne som sa uškrnul. To nové telo mi začínalo liezť na mozog.
„Pozri na to!“ zahučala Bell rozradostene a otvárala staré truhlice s vekom schovaným pod hrubou vrstvou prachu. „Koľko starých šiat! A aké sú krásne! Ešte stále sa dajú nosiť!“ Pozrela na mňa a zablýskalo sa jej v očiach.
„Na to zabudni,“ povedal som hneď, ako ma dostihlo neblahé tušenie.
„No tak, malá módna prehliadka! Spravíme si bál pre príšerky. Prosím! Spraceme moje knihy, poodsúvame nábytok k stene a spravíme si pekný večer... dva...“
„Ja si to neoblečiem!“ upozornil som ju so vztýčeným prstom.
„Prosím!“
Pozerala na mňa ako malé ublížené mača. Aj som jej to povedal.
„Mňau, mňau, mňau! Prosím! Mňau!“ kuvikala ako divá. Zasmial som sa a zavrtel hlavou. Mala ma v moci viac, ako si uvedomovala. Ako som si dokázal sám pripustiť.
„Tak dobre,“ vydoloval som zo seba s povzdychom. Ona nadšene zajačala a bežala ma objať. Úplne ma zarazilo, keď narazila do môjho kamenného tela a... hriala. Váhavo som okolo nej omotal svoje ruky a pridržal ju na sebe možno o trochu dlhšie, než bolo vhodné. Nevyzerala ale, že by jej to vadilo, prípadne že by sa jej to bolo nejako dotklo alebo urazilo ju. Oči jej stále nádherne žiarili a mne sa to neuveriteľne páčilo. Myslím, že to by pre mňa bolo najlepšie povolanie na svete a nemusel by som za neho brať ani plat. Bol by som ten najaktívnejší dobrovoľník na svete. A sám seba by som predháňal v tom, robiť ju šťastnou. Jeden kútik som dvihol o niečo vyššie ako ten druhý.
„A teraz to náradie.“
Než sme naši približne storočné kladivo, ktoré bolo pomaly rozpadnuté (vážne som pochyboval, či vydrží búšenie do steny), prešli sme takmer celú povalu a Bella áchala nad každou somarinou. Nad každou starožitnou vázou, príborom či knihami, ktoré našla v ďalšej vyrezávanej truhlici. Obsahovala dokonca pár vzácnych kusov, čo zaujali aj mňa, a dokonca prvé vydania priamo z Európy. Všetko chcela naznášať dolu do jej miniatúrnej obývačky. Nemala však šancu všetko tam poriadne natrepať. Videl som to tak, že polovica vecí by bola porozkladaná v kuchyni a v kúpeľni, možno by pár vecí odložila aj do rúry a mikrovlnky. Voľné miesto je predsa voľné miesto.
Keď sme zoskočili späť dolu, vyzerala takmer zúfalo. Naozaj sa k všetkým tým veciam (v hôave som ich nazval staré haraburdy) chcela čo najskôr vrátiť. Najprv som jej ale musel navešať tie police, čo som pred tým pozhadzoval.
Hneď som sa dal do roboty. Zo starej spráchnivenej škatuľky som vytiahol pár klincov a presným pohľadom vymeral vodorovnosť. Páčilo sa mi, že som nemusel používať vodováhu. Kdesi hlboko vo mne rástol pocit hrdosti a zdravej pýchy, čo sa mi neuveriteľne páčilo. Bella ma so záujmom sledovala s odsunutého kresla, aby mi nezavadzala pri práci. Bol som predsa chlap a potreboval som svoj priestor. Inak by sa moja práca vôbec nemusela podariť. Bella sa čo chvíľu chichotala, keď som po nej hádzal naštvané pohľady, lebo ma rušila pri sústredení a niekoľkokrát ma vytrhla z koncentrácie. Prišlo jej vtipné, keď som si musel pár klincov najprv vyskúšať, aby som mohol správne odhadnúť silu úderu. Samozrejme, že som si to iba vymyslel po tom, čo som jej dvakrát skoro spravil dieru do steny vo veľkosti ľudskej päste. Nahodila nesmierne chápavý výraz a ja som v kútiku mysle vedel, že i ona presne vie, prečo som to spravil.
Keď som skončil, bol som so svojou robotou spokojný. Aby som pravdu povedal – nebolo to také zlé na to, že som niečo podobné robil asi prvý raz v živote. Vlastne to vôbec nebolo zlé. Popravde to bolo skvelé. A aj Bella sa tešila. Nadšene poskakovala okolo a podávala mi jednotlivé knihy. Zoraďovali sme ich podľa hlúpych okolností – ako napríklad autorov, ktorí medzi sebou mali nejaký vzťah, knihy s názvami nad tri slová, autorov s divným stredným menom . Do sedačky padla až za tmy celá unavená a trochu dolámaná od toho, ako mala vykrivenú chrbticu, keď prehľadávala každé zákutie povaly. Chystala sa ustlať si na pár hodín na gauči. Rozmýšľal som, či mám odísť. Predsa len, určite chcela vlastné súkromie a ja som sa potreboval ísť ospravedlniť Esmé. Na druhej strane som si nevedel predstaviť, že by som sa vrátil pod Carlisleovu strachu a stretol ho niekde na chodbe alebo na schodoch či v obývačke. Do jeho pracovne by som určite nešiel, to mi bolo jasné. Rovnako ako to, že sa mu hneď len tak neospravedlním.
Bella moje úvahy ale zmazala pár vetami.
„Môžeš tu ostať, keď chceš. Teda... nemám ti čo ponúknuť a... pravdepodobne sebou budem metať a budem rozprávať zo spánku. Ale keď chceš ostať a prípadne si niečo... prečítať, nebola by som proti. Ak to teda nebude vadiť, že sa zachovám ako najnemožnejšia hostiteľka na svete,“ mrmlala a zadrhávala sa. Jej líca nabrali červenú farbu a rozpačito klopila pohľad. S úsmevom som sa posadil do kresla a prikývol.
„Budem rád, keď mi pri Zločine a treste bude robiť spoločnosť Šípová Ruženka.“
Bella očervenela ešte viac. Nechal som ju, nech sa prezlečie do pyžama a osprchuje sa od prachu a špiny v kúpeľni. Snažil som sa nemyslieť na to, že je tam nahá a delí ma od nej iba jedna tenká stena. Napadali mi somariny. Zavrtel som hlavou a začítal sa. Mal by som sa upokojiť a Dostojevskij vyzeral, že mi pri tom veľmi rád pomôže.

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

6)  martisek (07.04.2013 22:37)

eMuško, snad nevadí, když se zeptám, jestli plánuješ další díl?

5)  Vendulí (14.01.2013 20:33)

Super!!!!
Už se těším na další

4)  Pegi (10.01.2013 13:53)

3)  martty555 (08.01.2013 16:33)

Judy

2)  Judy (05.01.2013 22:38)

SUPER! Jsem moc ráda, že je tu konečně pokračování. Snad na další kapitolu nebudeme muset čekat tak dlouho. Přeci jen je to moc krásná povídka.

1)  BabčaS (05.01.2013 21:11)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek