Sekce

Galerie

/gallery/holdbutt.jpg

Pred tým, než sa stretnú...
Čo to znamená byť upírom?

Ďakujem HMR za inšpiráciu do budúcnosti. :-)

2.

Edward:

Stál som v nejakej izbe zahnaný do kúta, spočinulo na mne niekoľko párov zlatých očí. Jedny boli dokonca ešte zvláštnejšie – akási zmes červenooranžovej. Myslím – mám pocit, že som vtedy dokonca vrčal. Ako nejaké zviera! A tí blázni dookola niečo hovorili, ani som poriadne nemal šancu ich vnímať.
A potom jeden z nich, ten s divnými očami, čosi povedal.

Stal sa zo mňa upír.

Než som si vôbec stihol uvedomiť, čo robím, predmet, čo stál najbližšie pri mojej pravej ruke, preletel sklenenou výplňou okna. Bolo to nádherné. Milisekunda, keď sa na skle objavili obrazce pohyblivých rastúcich pavučiniek a následne drobné čiastočky, čo sa zrútili k zemi. Na chvíľku som ostal fascinovane hľadieť pred seba. V mysli som si stále opakoval moment praskania skla. Potom som si ale uvedomil čosi strašnejšie. Niečo som chcel. Veľmi. Bolo to samotné zhmotnenie túžby, čo ma tak pálilo v krku?
Zmätene som fľochol pohľadom po osobách stojacich pri dverách. Z môjho pohľadu asi vyčítali, čo ma zaujíma. V mysli som sa sám sebe zasmial. To vyzerám až tak úboho?
„Potrebuješ sa napiť,“ prehovoril blondiak s najdivnejšími očami. Vedel som, že som nevnímal, keď sa so mnou pred tým bavil, a pravdepodobne som prepočul jeho meno, hlava mi jedno automaticky ponúkla. Carlisle Cullen. Akoby aj napriek mojej nepozornosti dostatočne veľká časť môjho mozgu ostala sústredená na pohyblivosť pier muža predo mnou.
A bolesť v hrdle sa stupňovala.
„Napiť čoho?“
„My sme jeden z dvoch klanov, čo sa familiárne nazývajú vegetariáni. Nezabíjame ľudí, živíme sa výlučne zvieracou krvou. Samozrejme, je to iba tvoje rozhodnutie, ale...“
„Beriem zvieratá,“ vyhŕkol som bez rozmyslu, pretože bolesť sa náhle zmenila na oheň, čo ma spaľoval zaživa... Ako pred pár minútami, len nie taký celoplošný.
„Poď za mnou,“ zavelil a preskočil von cez rozbité okno. Zdesene som sa ešte viac natisol na stenu a ona pod náporom tlaku môjho tela zaprašťala. Strhol som sa. Chlap, čo bol odo mňa možno aj o hlavu vyšší, sa iba zasmial.
„Bude chvíľu trvať, než sa naučíš ovládať svoju silu. Si teraz hotový superhrdina!“ A znovu sa zachechtal.
„Skôr zloduch,“ zamrmlal som si popod nos a myslel si, že ma nikto nepočul. Zjavne som sa mýlil.
„No tak, nevešaj hneď hlavu,“ chlácholil ma a znovu sa zaškeril. „Nie je to zas také zlé. Koniec koncov, žiadna polievka nie je taká horúca, ako sa uvarí. Alebo je to kaša? Kto sa má vyznať v tých ľuďoch... Toľko druhov jedál a nám stačí jeden!“
Zavrtel pobavene hlavou a zoskočil za vodcom svojho klanu.
„Poď. Bude sa ti to páčiť,“ vyzval ma aj tretí muž rodiny a pokynul mi rukou. Váhavo som prešiel cez celú izbu a pohľadom sa vyhol jeho desivo zjazvenej tvári. Zastal som až pred hranou dreveného rámu.
„Neboj sa,“ povedal a zozadu do mňa štuchol. Než som stihol zareagovať, letel som vzduchom. Ale moje telo sa prekvapivo neponáhľalo a ja som si tak stihol uvedomiť každý centimeter dráhy svojho pádu. Dokonca mi ani pred očami neprebehol celý môj život. Nakoniec som dopadol presne na nohy. Jemne som prikrčil kolená, aby som náraz zjemnil, ale vôbec to nebolo potrebné.
„Tak vidíš, a ty si sa nám bál!“ zahučal ten veľký. Aj s Carlisleom ma čakal pri rieke, čo sa obtáčala len pár metrov okolo domu.
„Nebál som sa,“ namietol som trochu podráždene a prvý raz si vyskúšal beh upíra. Jedna noha striedala druhú v rýchlosti, ktorú by som si ako človek ani nebol uvedomoval. Prevádzal som tunelové videnie do praxe, no aj tak som mal pocit, že som videl všetko. Každú žilku každého listu a každý pórik každého chrobáčika. Tisícky vôní zmiešaných do čarovného elixíru lesa, stromy, živica, spadané ihličie, kôra, tráva, slnko... Do nosa mi udrela náhla sladkosť. Odrazu som nemal ani tušenia, ako zastaviť svoje kroky. Nevedel som, kam mierim, myslím, že okrajovo som vnímal aj ďalšie osoby, čo ma nasledovali, ale nijako mi neudávali smer a ja som tak ostal veľký pán v čele malej légie. Predieral som sa krovinami za vôňou, čo ma tak mámila a na pár stotín sa cítil neuveriteľne povznesene a voľne, než sa zo mňa nestal lovec. Naozajstný lovec. Dokonca som prestal vidieť všetko naokolo, zočil som iba stádo sŕn a miesta na tele, kde som mohol tep zreteľne spozorovať. Prihrbil som sa ešte v skoku a telom dopadol na chrbát mladej srny. Ona sa okamžite zrútila k zemi a podvolila sa mojim výpadom. Bránenie sa ju stálo život.  
Mňa isto určitú psychickú ujmu. Otrasene som ostal zízať na mŕtve telo zvieraťa, pričom moje telo chcelo viac. No nič pre mňa v nej už nebolo. V dlaniach som mliaždil mäso, čo už ani vôňou nepripomínalo krv a nevedel sa spamätať zo skutočnosti, ktorá mi napadla – mimochodom naozaj skoro.
Ak ja prežijem, neprežijú iní.

Lovil som až dokým sa nezotmelo. Ale keď som sa rozhliadol, nespozoroval som žiaden svetoborný rozdiel. Príroda bola rovnako živá a farebná, len trochu tmavšia. Odtiene sa zmenili, tiene zmizli, iba čo mesiac ožiaril pár listov stromov, ale inak nič. Šokovane som sa otočil okolo vlastnej osi.
„Je to zvláštne, však,“ zamrmlal ten zjazvený, Jasper, keď sa zjavil vedľa mňa. Ak by som bol človek, zľakol by som sa, a obvinil ho, že sa zakráda ako duch. Teraz mi nerobilo problém včas ho spozorovať.
„Trochu,“ pripustil som.
„Všetko je...“
„Jasnejšie, ostrejšie, začal si vnímať svet úplne inak,“ skočil mi do reči.
„Otvorili sa mi nové dvere,“ priznal som, a pokúsil sa analyzovať tón vlastného hlasu. Bol alebo nebol nešťastný? Od čoho som to vlastne odišiel?
Zamračil som sa.
„Neboj sa, na všetko si zvykneš,“ reagoval Jasper a priateľsky ma potľapkal po pleci. Odrazu som sa cítil dobre. Hĺbavé a špekulatívne myšlienky sa vytratili, odrazu len zvláštne vnútorné teplo. Mimovoľne som si všimol, že v hrdle ma stále trochu škriabe.
„Prestane to niekedy?“ spýtal som sa ticho a prstami si ho obopol.
„Po čase,“ pripustil trochu neochotne a pokrčil ramenami. „Neboj sa. Pokiaľ sa nepošmykneš, ťažšie by to myť už nemalo.“

Až o týždeň a pol som zistil, čo vtedy Jasper myslel tým pošmyknutím sa. Neuveriteľne kultivovaný názov vraždy. Jeden ľudský život a zlaté žilky v mojich dúhovkách boli preč. Ja som bol zúfalý. Ak by ľudia mali z podobného zážitku nočné mory – počas spánku, ja som ich mal každú sekundu času, čo som existoval. Na koľko rokov by ma zavreli za toto do väzenia? Ak by som si odsedel v tme hádam aj celú večnosť, odčinil by som tým smrť otca rodiny?
V hlave sa mi vynorila myšlienka: A definuj večnosť...
Carlisle v najväčšej nenápadnosti poslal žene a deťom obete na účet značnú sumu peňazí. Všetko nenápadne a nevypátrateľne. Nešťastne som sa zachechtal, keď mi tú novinu prišiel povedať do mojej novej izby s opraveným oknom. Malo ma to upokojiť? Možno sa im bude žiť ľahšie. Ale môžu peniaze vyvážiť stratu milovanej osoby?

Dom stíchol. Milostné stony už neputovali stenami po poschodiach. Mal som zísť do obývačky? Ostať v izbe? Prečo som vlastne sedel na sedačke? Mohol by som predsa pokojne stáť. Mohol by som vydržať bez pohnutia. Čo tak to skúsiť? Vydržal by som? Má stvorenie ako ja vôbec nejaké hranice?
Keď som sa tentoraz zasmial, zvuk, čo mi vyšiel z úst, znel prinajmenšom divne. Samé otázky, nezáživné myšlienky. Chcel som získať toľko vecí... Ale zatiaľ som sa iba spamätával z prvých pár krokov novorodenca. Nebolo mi pomoci. Nie teraz, nie v tomto čase. A možno ani o stovky rokov neskôr...
Definuj stovky rokov...


Môj život sa stával nepredstaviteľným.

 

More@eMuška

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Pilly

9)  Pilly (27.11.2012 21:06)

Tá druhá veta v perexe... vlastne som jej nevenovala žiadnu veľkú pozornosť. Ale po prečítaní kapitoly... páni, ty si úplne dokonale opísala, "čo to znamená byť upírom"

milica

8)  milica (23.11.2012 21:18)

Mám stejné otázky jako monikola
Tak doufám, že na ně dostanu odpověď ;)
Jinak krásné pojetí TW

7)  Scherry (22.11.2012 20:05)

6)  lele (22.11.2012 16:19)

zaujimavé, ale pači sa mi to

monikola

5)  monikola (22.11.2012 15:32)

takže...potrebujem vedieť viac o Bellinej schopnosti... Prečo Carlisle urobil to, čo urobil, keď ho mohla Bella teoreticky zachrániť? mohla pri tom zomrieť? ako si písala v predchádzajúcom perexe, toto skutočne nie sú Cullenovci ako ich poznáme...aspoň Carlisle určite nie a Edward nečíta myšlienky? alebo sa to u neho prejaví neskôr? a... a... no otázok by bolo...teraz už len počkať na ďalšie kapitoly, pretože dúfam, že v nich mi to pekne prácne vysvetlíš

Kamikadze

4)  Kamikadze (22.11.2012 11:45)

Je to zvláštní, tenhle pohled novorozeného, jiný, než jak nám ho představila Stehp, ale abych pravdu řekla, líbí se mi o dost víc, přijde mi takový reálnější

3)  BabčaS (22.11.2012 11:25)

SissCullen

2)  SissCullen (21.11.2012 23:43)

1)  martty555 (21.11.2012 23:40)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek