Sekce

Galerie

/gallery/Anime-Boy.jpg

Drahúškovci neozvala som sa dlhý čas, veľmi ma to mrzí, musela som odmaturovať čiastočne. Avšak dnes Vám prinášam novú kapitolku tak si ju užite a nechajte prosím dole svoj názor, nech viem či to má ešte ďalej zmysel písať. :D Ďakujem :D

 

Bonn

Edward

 

Položil som ju na zem a odstúpil od nej, chcel som jej dopriať priestor. Edward, neklam sám seba, napomenul som sa v duchu. Priestor potrebuješ len ty! Zo zúfalého rozjímania ma vytrhlo Charlieho odkašľanie, asi ešte stále čaká, že mu odpoviem. Tak veľmi som chcel kývnuť hlavou a splniť sľub, no nešlo to. Ona nie je určená mne. Charlie bol odhodlaný všetko jej vysvetliť. Musel som byť v strehu, predsa len, nečítam jej myšlienky aj keby som veľmi chcel. Je voči mne imúnna, tak ako všetci z jej rodu. Možno ste prekvapení, že nevyužívam svoju schopnosť na Charliem, no nechávam ľuďom veľmi rád súkromie aspoň v myšlienkach. Pokiaľ dve storočia počúvate myšlienky ľudí okolo vás, začne vám z toho prepínať, prestanete sa sústrediť na vlastné myšlienky a neviete si čo počať. Preto mi bol pri vstupe do rádu pridelený dar, bez ktorého si život neviem ani len predstaviť. Vybudovanie múrov okolo mojej mysle. Zabraňujú cudzím myšlienkam dostať sa mi do hlavy a neumožňujú komukoľvek zvonka čítať tie moje. Kým som ja rozmýšľal o svojom dare, Charlie vysvetľoval Belle obetu jej matky, kto vlastne je. Každou vetou jej po tvári stekalo čím ďalej, tým viac sĺz. Chcel som ju chytiť za ruku, objať ju, no nešlo to. Zrazu vstala, chcela utiecť z domu, to som však nesmel dovoliť. Mohla by byť v smrteľnom nebezpečenstve. Odchytil som ju práve včas, začala padať k zemi, a tak som ju nasledoval, nepúšťal ju z náručia. Postarám sa o ňu, nech to stojí, čo chce. To, čo sa stalo v nasledujúcich minútach, som nečakal.

„Mýliš sa. Ja som len obyčajný človek, nie som ako vy, nie som upír,“ povedala Bella. Čo prosím? Ako je možné, že o nás vie. Toto je snáď zlý sen. Nemala o nás vedieť až do jej zasvätenia.

„Ako,“ vykoktal som, „ako si sa o nás dozvedela?“ Zachmúril som sa, otočil sa k Charliemu, on jediný jej to mohol povedať. A ďalšia vec,  prečo berie túto informáciu s takou ľahkosťou? Mala by mať rešpekt, báť sa ma. Na poschodí som začul nepatrný pohyb, ktorý ma doviedol až ku schodom. To nie je možné.

Ako to, že som necítil dhampírka, ako ich v ráde nazývame. V tomto dome? Zlyhávam? Ako ju mám ochrániť, keď jej vôňa ma pripravuje o všetky zmysli? To musí byť Roza, celkom pekná dhampírka, no určite nie pre mňa. Je veľmi podobná Belle, no má amazonský nádych, vyzerá ako divožienka pripravená bojovať o svoje teritórium. Ľudia by si naozaj mohli myslieť, že sú sestry, avšak Bella je pre mňa výnimočná. Pravdepodobne mi haraší už načisto.

Fajn, ďalšia komplikácia. Bože, čo som komu spravil. Prečo to nemôže byť jednoduché, len ju prehodiť cez plece, možno zobrať pár vecí, aby stále negibicovala, že jej niečo chýba, alebo nemala reči, že jej smrdí z úst. Mne to je tak tri päť, aj tak to necítim. Tak, to by sme mali, všetko je úplne na hovno. Najprv uvediem veci na pravú mieru s Charliem.

„Charlie, okrem toho, že si prijal do rodiny poloupírku bez povolenia a ohrozil tým Grálsku princeznú, svoju dcéru, nesplnil si príkaz o sťahovaní, čo viedlo k jej možnému odhaleniu.“ Uvedomuje si, čo všetko sa mohlo stať, alebo mu je to úplne jedno?

„Brzdi, zlatý môj, čo si o sebe myslíš? Nakráčaš si sem ako veľká voda, chceš, aby som opustila svoj život, myslíš si, že ti padnem k nohám a budem ich bozkávať?  No, tak na to zabudni, veď si sa mi ani nepredstavil. Tak, a teraz to skús ešte raz a milšie.“  Hulákala na mňa Bella. Ešte aj tá sa s koňom zrazila, kam som sa to dostal.

„Tak fajn!“ odpovedal som podráždene. „Som Edward Cullen, tvoj osobný strážca.“

„To je už lepšie.“ S úsmevom povedala Bella a mne sa začali podlamovať kolená. Prečo si zo mňa to dievča robí handrovú bábiku?

„Povedz mi o sebe viac. Mám s tebou odísť z domu a poriadne ťa nepoznám.“ Jemne zaklipkala mihalnicami, ja som v ten moment skoro neodolal a vysolil jej celú pravdu. Našťastie, len skoro.

„Po svete už pomaly chodím tri storočia. Prvé bolo najťažšie. Bol som neskúsený, neschopný sa postarať o udržanie svojej podstaty. Bez pomoci ostatných by som nemal šancu prežiť ani svoj prvý rok. Naučiť sa ovládať hlad po krvi bol prvý krok, k tomu stať sa lepším upírom, nebyť monštrum,“ vyšlo mi smutne z úst, nemal som to v pláne, no pri nej som sa cítil uvoľnene. Nevyzerala ani zaskočená. Je proste neuveriteľná, nerozumiem jej.

„Ďalšie dve storočia som už bol členom rádu, zdržoval sa prevažne v našom sídle. Prechádzal som tvrdým výcvikom, aby som bol hodný toho, chrániť teba a tvoj rod. Ja verím a dúfam, že svoj sľub, prísahu, splním, nezlyhám.“

Čo na srdci, to na jazyku. Vlastnosť, ktorá mi ostala ešte z čias, keď som bol človek. Bella sa na mňa dívala. Zvláštne, v jej očiach sa odrážala neha, no aj strach. Nech sa už bála čohokoľvek, ja sa o to postarám. Začul som jemný pohyb v lese. Niečo tu nehrá, to nie je zver. Cítil by som ju. Mám rozhodené siete po celom okolí, vedel by som, keby nejaká prišla bližšie.

Nie, nie, to sa nemohlo stať, Arkáďania sú tu.  Zdrapil som Bellu, prehodil si ju cez plece. Skôr ako začala kričať, umlčal som ju rukou. Nesmú ju začuť, stálo by ju to život. Charlie okamžite pochopil, pokynul nám, aby sme utiekli. To však nebolo také jednoduché, ako si myslel. Rozpustil som múry vybudované v hlave a začal som počítať. Jeden za stromom na západ mal celkom nechutné myšlienky, mal som čo robiť, aby mi ostala kamenná tvár. Ďalší dvaja boli až pri jazierku, zhruba osemsto metrov na východ a tretí, ten bol šesťsto metrov na sever.  Pôvodne som si myslel, že by som ich zvládol, no proti štyrom nemám ani najmenšiu šancu. Takže, jediná možnosť je útek. Najrozumnejšie by bolo pobrať sa na sever, kam presne, to doriešim neskôr. Trošku som ju spustil dole, aby som jej mohol pošepnúť. „Bells, nejanči, nemám čas ti to vysvetľovať, možno až cestou. Roza...“  prehovoril som k jej sestre, „vezmi kufre...“

No skôr, ako som to stihol dopovedať, rozrazili sa dvere. „Do riti,“ uľavil som si. Zatiaľ je len jeden, toto je naša posledná šanca. Rýchlo som utekal hore schodmi a obzrel sa. Cez okno prichádzal ďalší, to nemáme šancu stihnúť. Pozrel som sa Charliemu do očí a ten, akoby pochopil, že smrť je nezvratná.

„Choď!“ Boli posledné slová, ktoré vypustil z úst pred tým, ako sa otočil a vrhol k nim. „Nie!“ skríkla Bella a búchala mi do chrbta. Ignoroval som ju a dobehol k oknu v jej izbe.  Ešteže som Audinku zaparkoval pod Belline okno. Za chrbtom som zachytil pohyb, otočil som sa, pripravený bojovať, no stála tam Roza aj s taškami.

Jemne kývla hlavou, múdre dievča.  Charlie sa obetoval pre bezpečie svojich dcér, ja ho nesklamem! Bez váhania som vyskočil a pristál som vedľa auta. Okamžite som otvoril dvere a zložil doňho stále sa vzpierajúcu Bellu. Na smútenie bude čas neskôr, musím ich udržať na žive. Roza už sedela z druhej strany. Sadol som si za volant a modlil sa, aby sme sa im stihli stratiť. Len kam sa teraz podejeme. Celý plán, ako sa dostať do rádu sa mi rúti pod rukami. Nech sa nad tým zamýšľam akokoľvek, nenapadá ma, kam sa pobrať, aby nebola v ohrození. Budú po nej neprestajne pátrať. Ostáva jediné miesto, na ktorom ju nebudú hľadať, tam ju nebude hľadať nikto...

 

Bella

„Edward Cullen.“ Vypľul zo seba podráždene. No super, on mi aj odpovedal. Stal sa zázrak. „Tak super, kúsok sme sa posunuli a teraz mi povedz niečo o sebe.“ Predsa nepôjdem preč s niekým, o kom neviem ani mäkké „F“. Jeho životný príbeh na mňa zapôsobil, muselo byť ťažké tri storočia prežívať len kvôli svätému Grálu, stratil rodinu. Bol vlastne ako ja, až na to, že ja mám ešte Charlieho a Rozu. Moje posledné dve slamky. Pohľad mi znežnel, no uvedomila som si význam slov, ktoré povedal. Je ochotný za mňa položiť aj život. To nesmiem dopustiť. Než som stihla rozviesť svoje myšlienky ďalej, visela som mu dole hlavou cez plece.

Upír sprostý, už sa načisto zbláznil. Chcela som mu slušne vynadať, no priložil mi ruku na ústa. Ten teda vie, ako dievča umlčať, pusa mu nič nehovorí. Jasné, že nie, on mi musí strčiť ruku pred pusu, klasika. A tak dobre, nebudem sa sťažovať, mám celkom pekný výhľad na jeho zadok, mňam. Tak s tým by som si dala povedať, počkaj len sa kúsok natiahnem, bohvie, čo by povedal, keby som odskúšala jej tvrdosť. Skôr ako som stihla čokoľvek povedať, zosunul si ma nižšie a ja som cítila jeho tehličky vhodné na výstavbu celkom slušného baráku.

Pošepkal mi do ucha. „Bells, utekaj hore za sestrou. Zober tašky a zíďte dole po schodoch, hlavne  s rozumom, nepanikár, ver mi.“ Fajn, tak toto nebolo to, čo som čakala, že povie. Čo, dopekla, sa to zase deje?

 

 

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

3)  Lucka (17.04.2013 23:49)

perfektní

2)  BabčaS (15.04.2013 21:35)

1)  lala19941 (15.04.2013 20:43)

Skvelá kapča, som zvedavá na pokračovanie, som veľmi zvedavá tak prosíím piš rýchlo, chudák Charlie...

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still