Sekce

Galerie

http://images2.fanpop.com/image/photos/9400000/Edward-and-Bella-harry-potter-vs-twilight-9497736-100-100.jpg

Bella by mala úvahy o existencii lásky nechať na nejakého filozofa, ale čo ak sa jej do toho pripletie Edward?

Kopla do kamienka na chodníku a prekrížila si nohy v členkoch. Ruky mala zarazené vo vreckách riflí, ktoré končili pod kolenami, kde ich nahrádzali hnedé kožené čižmy. Nebola zima, ale boli to jej obľúbené topánky. Starala sa o nich viac ako o seba, preto ani po toľkých rokoch nevyzerali obnosene.  Zaklonila hlavu a pozrela sa na nebo. Chm. Oblaky nad ňou sa pomaly začínali sťahovať a vyzeralo to na poriadny dážď. Pousmiala sa. Ona zbožňovala dážď.
„Smiem si prisadnúť? Alebo tu snáď máte obsadené a čakáte na svojho vysneného princa?“ Do zorného poľa sa jej naklonil muž, ba ešte chlapec. Mohol mať iba čerstvo osemnásť. Aj keď dlhý kabát  na ňom pôsobil ako na mužovi v strednom veku, krásna tvár nemohla nikoho oklamať.
Poznala ho totiž zo školy.
„To by som sa načakala, pokojne si sadni. A nevykaj mi, nemám to rada,“ povedala Bella a ďalej sledovala tmavnúcu oblohu.
„Prečo by si sa mala načakať? Veď si krásne mladé dievča, chlapci za tebou musia šalieť.“
„Ale také... to.“ Postavila sa a otočila sa mu čelom, lebo ju začínali oziabať nohy. „Ja sa chcem zamilovať – a láska neexistuje. Takže po strednej asi vstúpim do kláštora a zostanem starou pannou. Desivá predstava,“ dodala ticho.
„Nuž, od tohto problému by sa ti dalo pomôcť,“ zamykal vyzývavo obočím.
„Si blázon, Cullen. S tebou by som nešla ani za peniaze.“
„Hovor mi Edward. A poď sa prejsť, začína byť chladno, aby sme tu neumrzli – lebo... ja viem, ako nás zohriať, len neviem, či by to vyhovovalo tvojim plánom do budúcnosti.“
„Si sprostý,“ štuchla ho do ramena a veselo vykročila popri ňom.

„Vážne si myslíš, že láska neexistuje?“ spýtal sa po chvíli.
„E-e,“ zamumlala a rázne zavrtela hlavou.
„Mal by som ti predviesť, čo láska dokáže, potom by si v ňu uverila.“
„Ani sa o to nepokúšaj, ako ťa poznám, tak by to znamenalo, že sa so mnou vyspíš a to bude všetko.“
„Nie, to by som zničil tvoj zámer ostať starou pannou,“ zachechtal sa. Bella prevrátila očami. „No teraz naozaj. Sľubujem, že si nič nedovolím. Lenže veriť na život bez lásky – nič proti tvojmu intelektu, ale mne to príde ako dobrá hovadina. Schválne, či ťa presvedčím.“
Pre Bellu to bola jasná výzva, ktorá sa neodmieta.
„Tak fajn,“ mykla plecom, „ale naozaj si nič nedovolíš, je to jasné?“
„Ako facka, ktorú mi vlepíš, ak to poruším,“ pritakal.
„Dobre. Aj keď sa neteším,“ povedala nakoniec.

Edward sa snažil, ako len mohol a vládal, ale Bellina zaťatosť ho totálne zmohla. Pripravil pre ňu romantický večer, kedy jej chcel ukázať kúzlo sviečok a lupienkov ruží, ale vydržalo im to až kým si nesadli k večeri a Belle nezaskočila kosť z ryby. Nehorázne romantický večer tak strávili v objatí na pohotovosti.
Druhý raz vedel, že žiadne kosti ani nič, čím by sa mohla zraniť, nosiť nemá. Vzal iba vrecko popcornu, ktorý u Belly doma strčil do mikrovlnky a dal jej do ruky čisto nový kúpený film presne pre túto príležitosť, aj keď to bolo vydanie ešte z deväťdesiatych rokov - ale na ženy zaberalo, jeho matka pri ňom vždy plakala. Keď ho ale šla rozbaliť, porezala sa na papieri – a keď zbadala krv, omdlela.
Takže z pozerania filmu a nežného hladenia bolo také to, nič.
Na tretí raz sa rozhodol, že sa nevzdá. Vybral totálne bezpečnú variantu bez kostí, papiera a motorových píl – hrali spolu šachy. Pre Bellu zozačiatku desivá predstava, ale keď sa naučila, že koňom sa ťahá do L a nie do U, bolo všetko v poriadku. Smiala sa a žiarila ako slniečko. Uvedomila si, čo jej chcel Edward celý ten čas ukázať. Odhodlala sa naňho prehovoriť až keď mu vyhodila strelca.
„Vieš, Edward... aj keď nám to dvakrát nevyšlo a ja som to úplne skazila, bolo to neuveriteľne roztomilé a tvoja snaha mi ukázala, čo láska v skutočnosti je. Ja... zamilovala som sa do teba.“
Edward ju mlčky sledoval asi dve sekundy, potom vstal, zbalil šachovnicu a oprášil si ruky.
„Tak, moja práca tu skončila. Som na seba pyšný. Maj sa, možno sa uvidíme v škole.“
A odišiel.

Bella vyjavene zízala za prachom a zvíreným vzduchom, čo za sebou nechal. Tak to teda dopadla...

Sedela v parku s rukami zarazenými vo vreckách, obutá vo svojich obľúbených čižmách, a sledovala oblohu, ako sa začínala pomaly zaťahovať. Čakala na dážď. Chcela, aby ju opršalo. Aby sa jej zamotali vlasy, prechladla, dostala zápal pľúc a umrela. Už nechcela ísť do kláštora a ani sa stať storočnou pannou. Chcela len Edwarda. Ktorého už mesiac ani poriadne nevidela. Dokonca sa s ňou ani nerozprával. Na chodbe v škole u míňal ako vzduch, iba v jej hlave sa nedokázali ignorovať. Tam už snáď boli aj zosobášení. Cítila sa ako maniačka, nervózna pri každom pohľade jeho smerom. Toto je láska? Dohája s tým, také veci ona v živote nepotrebovala. Idiotský Edward Cullen, bodaj by ho zhltlo peklo za to, čo jej spravil!
Mračila sa – a obočie sa jej stiahlo k sebe ešte viac, keď jej do zorného poľa vstúpil práve menovaný.
„Koho to sem čerti nesú,“ prehodila namrzene.
„Sadnem si k tebe, dobre? Dík.“
Ani nepočkal na jej odpoveď. Usadil sa pohodlne vedľa nej a jednu ruku si vyložil za ňu na operadlo.
„Zabudol som ti niečo povedať. Že aj ja do teba.“
„Heh?“ Nadvihla jedno obočie.
„Že aj ja som sa do teba zamiloval.“
„Tak teraz ti to bude vieš na čo platné,“ odfrkla si. „Si môžeš ísť akurát tak pískať.“
„Nerozumieš, čo ti tu hovorím?“ zasmial sa Edward. „Milujem ťa. M-i-l-j-e... to je jedno. Proste – myslím, že si moja životná láska.“
„Myslím, že si padnutý na hlavu,“ povedala rovnakým tónom ako on. „Tak rýchlo ako na mňa zamilovanosť prišla, tak aj odišla. Nestojím o to, byť niečí prívesok, chvostík, ktorý naháňa, iba keď sa nudí.“
„Ale Bella,“ namietol. Ona vstala a bez slova odchádzala.
Cítil sa... zradený. Toto ju chcel naučiť? Blázon! Kým prišiel na to, že ju ľúbi, prekĺzla mu pomedzi prsty. Klišé. Spamätal sa neskoro. Vedel, že má len jedinú možnosť – dvojnásobné klišé.
Dobehol ju, predbehol ju, zastavil ju. Pobozkal ju.

A ona mu potom vlepila.
„Pamätáš? Dohodli sme sa, že pokiaľ porušíš stanovenú hranicu, môžeš dostať.“
„Ale...“
„Ale nič, poď, dáme si poriadne rande.“ Vzala ho za ruku a odtiahla k autu.
„Platíš,“ povedala, kým nastúpila. Edward zmätene zažmurkal.
Toto je láska? Potvora, ona asi naozaj neexistuje...

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Lampas

11)  Lampas (22.04.2012 16:19)

Veľmi pekná poviedka.

Carlie

10)  Carlie (29.12.2011 00:02)

Skvělý!
Opět hřejivá, kouzelná, svěží, vtipná záležitost z Tvé dílničky, eMuško
Moc mě to bavilo. A ten závěr má krásnou pointu, a samozřejmě tím, jak to končí, se ukazuje, že ano, jasně, L existuje se vším, co k ní patří (tj. ráda dá něco občas tomu druhému "sežrat" ).

Alison

9)  Alison (27.12.2011 22:28)

Úplne iná Bella než v knihe, ale o to lepšia! Krásne nápísané!

8)  simush (27.12.2011 20:36)

Fanny

7)  Fanny (27.12.2011 12:21)

Vážné a přesto veselé :D Vánoční

leelee

6)  leelee (27.12.2011 11:14)

:D

Bye

5)  Bye (27.12.2011 10:16)

eMusko, příjemné, milé, úsměvné vánoční čtení. A tak koncentrované! To by klidně vydalo i na deset kapitol :-)

Twilly

4)  Twilly (27.12.2011 10:14)

Tak ako som napísala pred chvíľou, z poviedky na poviedku sa zlepšuješ. Živá diskusia, živé dialógy, živé sú celé tvoje scény. Tak to má byť. Tak je to to právé!

Lampas

3)  Lampas (27.12.2011 09:10)

Tak toto ja láska...

HMR

2)  HMR (27.12.2011 00:31)

Koukám, že filozofie se nakonec nekonala... no přeju bezpečné poznávání a snad to vydrží...

Nosska

1)  Nosska (27.12.2011 00:17)

Jééé, to bylo moooc hezký, nejdřív nádherná romantika, potom trápení a nakonec (pro Edwarda) krutá realita:D

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek