Sekce

Galerie

/gallery/character_charlie_swan.jpg

Krátka úvaha o tom, ako sa asi po Bellinom návrate zo svadobnej cesty cítil Charlie. Hlavne keď mu oznámili, že je vážne chorá a nemôže sa s ňou vidieť...

Je to taká hlúposť, ale snáď sa aspoň niekomu bude páčiť ♥

Dum spiro, spero

 

Sue Clearwaterová  len pred chvíľou odišla a ja som zase osamel. Vyšliapal som schody na poschodie, otvoril jedny dvere a vošiel.

Pristúpil som k malému písaciemu stolu a načiahol som sa za neveľkou škatuľou. Prstami som sa dotkol pootvoreného veka, no nakoniec som ich uprostred pohybu zastavil. Bolo to hlavne kvôli strachu, že keď nazriem dovnútra, tak sa moje strašné obavy naplnia. Môj strach sa zhmotní a ja budem musieť čeliť najväčšej bolesti, akú môže milujúci rodič zažiť.

Napadlo ma, že som Edwarda Cullena vlastne nikdy nemal veľmi v láske. Hlavne od doby, keď sa pred rokom a pol vyparil a Bella na trápenie takmer umrela...

Nie, teraz na to nemôžem myslieť! zakázal som si.

Vybavil som si, ako mi na konci tohto leta so strachom v očiach oznamovali svoje zasnúbenie. Iba kvôli nej, kvôli Belle, som sa pokúšal zmeniť svoj postoj a naoko sa radovať. Všetko sa ukázalo ako zbytočné.

Od okázalej svadby ubehli necelé dva mesiace a ja som za tú dobu takmer uveril, že bude žiť šťastný a dlhý život. Keby mi pred tromi týždňami nezavolal Carlisle Cullen. Iba mi jednoducho oznámil, že vďaka akejsi poondiatej exotickej chorobe, musí byť v karanténe... Vtedy sa mi do hlavy zavŕtalo čudné podozrenie, no aj napriek tomu som existoval ďalej. Prosto som musel, nedalo sa inak. Ak ona zvládne bojovať s chorobou, ja zvládnem vlastnú osamelosť. Koniec koncov by to pre mňa nebolo nič nové.

Žil som z momentov, keď mi telefonovala. Prosila, nech jej nevolám, že ona sa ozve vždy, keď to bude možné. Bývalo to len zriedka, no napokon aj tieto vzácne momenty ustali úplne. Odvážil som sa, nemohol som inak, a vytočil jej číslo. Po niekoľkých zazvoneniach, tón v aparáte utíchol. Po prvýkrát ma premohla ona príšerná predtucha, že vážne oči mojej Belly už nikdy neuvidím... Pozbieral som sily a za také iracionálne zmýšľanie si vynadal. Odmietal som si to pripustiť.

Pár nasledujúcich dní, som sa pravidelne pokúšal o spojenie. Nikdy mi nikto nezodvihol a ja som začal zúfať. Vošiel som do jej bývalej detskej izby pre akúsi útechu, v ktorej nebolo po bývalej obyvateľke skoro ani stopy.

Písací stôl by zíval prázdnotou, keby ho nezdobila malá papierová škatuľa plná spomienok. Túto škatuľu som sem dal ja a vo chvíľach, keď mi najviac chýbala, som vošiel, nadvihol veko a spomínal.

Dnes mi však bolo akosi ťažko a chýbala mi odvaha. Zase som ju teda pekne zatvoril a položil ju na zvyčajné miesto.

„Musím niečo robiť!" rozhodol som sa a pripomenul som si Bellin obľúbený výrok „Dum spiro, spero", ktorý mi dodal potrebnú silu. „Kým dýcham, nikdy neprestanem dúfať!" povedal som si.

Vyšiel som teda von na zadný dvor, kde na mňa čakala kopa práce. Vzal som do rúk sekeru, na peň som položil poleno a rozohnal sa. Rozštiepené drevo odletelo do strán. Neváhal som a rozsekol som ďalšie. A ďalšie...

Bol som do toho tak ponorený, že som si vôbec nevšimol osobu, ktorá vedľa mňa ticho zastavila.

„Ahoj Charlie!" pozdravil ma Jacob. Otočil som sa a potriasol si s ním rukou.

„Ahoj Jake... Máš nejaké správy o Belle?"

„Vieš, Charlie, idem sem práve pre to, že..." hovoril, ale hlas mu zlyhal. V tom momente sa mi zastavilo srdce a zažil som malú smrť.

„Nie!" zvolal som s posledných síl. „Nehovor mi, že ona..." Pokrútil som hlavou a do očí sa mi natisli slzy.

Pocítil som zvláštnu slabosť a keby ma Jake nezachytil, asi by som sa porúčal k zemi. Takmer som si mohol siahnuť na svetlo na konci tunelu.

„Neboj sa, Bella neumrela, je živá. Možno až príliš," oznámil mi a tak ma vytrhol z tmy. Vyskočil som ako čertík zo škatuľky. „Prečo si to nepovedal hneď?!" povedal som veselo a potľapkal ho pleci. Ten pocit, keď mi zo srdca spadol balvan o veľkosti zemegule, by sa ani nedal popísať.

Ona žije!!! Žije a to je hlavné! Nech už musela prejsť čímkoľvek, nič iné nebolo také dôležité ako práve tento fakt. Pôjdem za ňou a už mi v tom nikto nezabráni!

 


* Dum spiro, spero = Pokiaľ dýcham, dúfam

 

 

 

ZHRNUTIE

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

10)  Empress (11.06.2013 13:03)

Ivka, aj tebe veľmi pekne ďakujem Jej písanie mi išlo na počudovanie celkom ľahko, ale váhala som so zverejnením, no napokon som rada, že som to urobila

Ivana

9)  Ivana (10.06.2013 21:34)

Juuu, tak toto bolo naozaj krásne napísané. Nežné a precítené. Trvalo len pár viet a úplne som s ním dokázala súcitiť. Krátka poviedka, ale verím, že ti dala zabrať. Veľmi sa mi páčila tvoja voľba slov. Ďakujem. Musím sa usmievať.

Empress

8)  Empress (10.06.2013 11:09)

Evička, ďakujem

7)  Evita (09.06.2013 18:04)

Velmi pekny jemny pribeh :-D Nadherne si opisala jeho pocity, clovek sa presne vedel vzit do jeho situacie a obavat sa o Bellu napriek tomu ze vie ako to dopadne! :-D Gratulujem!!!

Empress

6)  Empress (02.06.2013 15:48)

Ďakujem

maryblack

5)  maryblack (02.06.2013 15:01)

Perfektní vystihla si to přesně!!

Empress

4)  Empress (29.05.2013 22:07)

ST, ďakujem

SestraTwilly

3)  SestraTwilly (29.05.2013 18:53)

Empres,krásna poviedka. Tou poslednou vetou si dobre
vyjadrila Charliho veľkú otcovskú lásku k Belle. Po ťažkom dni
to bol balzam na dušu.

Empress

2)  Empress (29.05.2013 16:39)

Ďakujem, mi plesá nad tvojim komentárom. Som veľmi rada, že sa ti to páčilo
Charlieho mám hrozne rada a v BD2 mi ho bolo vždy strašne ľúto, čím si musel prejsť... :'-( Takže som sa skúsila vžiť do jeho pocitov a vypadlo zo mňa toto :D

ambra

1)  ambra (29.05.2013 15:07)

Perfektní! Nemnoho slov, ale naprosto dokonalý Charlie, přesně takhle si představuju, že se cítil. Vystihla jsi to skvěle!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Edward & Bella