Sekce

Galerie

/gallery/dievčatko_so_zápalkami.jpg

Možno Vás to prekvapí, ale hlásim sa zas - potrebujem si vyžehliť tie Vianoce. Poviem Vám, cítim sa ako špongia - nasiaknuta láskou. Táto poviedka ňou priam preteká... Teraz ale neviem, či je to dobré, alebo zlé.

P.S.: Mal to byť Sad End... Nevydalo... :)

  Chladnú krajinu preťal žiarivý záblesk ohňa. Na malej lúke uprostred lesa sa trepotal malinký plamienok, čo sa v mrazoch ledva udržal. Odrazu sa začal zväčšovať, ešte, a ešte viac, až sa zhmotnil do podoby dievčiny. Pretiahla si stuhnuté telo, dvakrát poskočila, spravila pár drepov, obzrela sa. Pri tom pohybe sa jej dlhé tmavohnedé vlasy roztrepotali a už neustali, stále vejúce v jemnom vánku. Keď zazrela, ako je tu pusto, okamžite sa zmenila späť na plamienok, a v podobe ohnivého blesku ďalej putovala krajinou.

 

  Zastavila sa až na okraji mesta. Opäť zopakovala svoju rozcvičku a obzrela sa. Teraz sa už spokojne usmiala. Okolo nej sa prechádzali ľudia, ktorí sa kochali zimnou výzdobou malého mestečka na severe Spojených štátov. Prešla do stredu námestia k zamrznutej fontáne, na jej okraj rozložila akúsi šatku, čo mala konce už skoro úplne rozpárané, a poukladala na ňu viazanice zápaliek. Toto bolo jej poslanie – rozdávať ľuďom teplo a energiu potrebnú pre život.

  „Kúpte si zápalky, zápalky, najlacnejšie len u mňa! Zápalky! Len za pár centov sa budete mať doma ako v bavlnke!“ rozkrikovala sa ľúbezným hlasom, ktorý znel ako strieborné zvončeky, a lákal ľudí prizrieť sa, čo za kráska to stojí pri mestskej fontáne. Aj jeden mladý muž, čo doteraz stál v tieni budov, podišiel bližšie k ostatným zvedavcom. Krása dievčiny mu priam učarovala. Sledoval ju ešte hodnú chvíľu, než sa všetci ľudia navôkol nedali späť do pohybu.

  „Mladý pane, nechcete zápal-“ zasekla sa v tretine slova. „Takže nie,“ odpovedala si sama. Mládenca to zarazilo, hlavne, keď nepočul jej myseľ. Len teplo a žiar sálali z nej celej i v takejto treskúcej zime. Dievčina cúvla o jeden krok. Nie, že by sa bála, červené a zlaté oči boli podstatný rozdiel, no predsa ju prítomnosť upíra, hoc vegetariána, a ešte k tomu dokonale nádherného, znepokojovala. Posledne skoro prišla o všetky končatiny. Odvtedy do Talianska nezavítala.

  On bol ešte stále vykoľajený jej náhlou odpoveďou.

  „Kto ste?“ spýtal sa. Ona sa len obzrela okolo.

  „Nemyslím, že to chcete rozoberať medzi... ľuďmi,“ žmurkla na neho a keď sa nikto nepozeral, stratila sa mu pevná zem pod nohami.

  „Čo to...“ nechápal. Odrazu sa ocitol na jeho lúke. „Ako to...“ koktal.

  „Nie ste jediný, kto má svoje tajomstvo,“ zasmiala sa a sadla si do trávy. Prisadol si k nej.

  „Slečna...“

  „Bella,“ skočila mu do reči. „Som Bella, môžete mi tykať.

  „Edward,“ predstavil sa jej a ona váhavo prijala jeho ponúkanú ruku. „Ako viete o tom... tom?“

  „Som kráľovná ohňa,“ povedala.

  „Takže kráľovná ohňa, hej?“ zasmial sa. Dievčina urazene nadvihla obočie.

  „Takže upír, hej?“ odvetila. On okamžite stíchol. „

  „Naozaj?“ Ako dôkaz natiahla ruku pred seba. Na malom kúsku zeme sa vznietil oheň. Edward okúzlene vydýchol.

  „Dobré, čo?“ so smiechom si odfrkla.

  „Je to úžasné!“ vydýchol.

 

  A ako vzplanul plameň v tráve, rovnako aj v ich srdciach, pretože v ten večer sa stalo niečo magické – spojil sa osud dvoch mýtických bytostí v čírej láske.

 

  Sedeli v tráve ešte dlho do noci, než mu nezaspala na ramene. Mal pocit, že sa práve našiel, akoby bol už konečne úplný. Opatrne si ju vzal do náruče a odniesol do svojej izby. Neprekvapilo ho, že sa rodina netvárila prekvapene – Alice im už určite všetko povedala. Položil ju do nadýchaných perín a sám sa usadil v kresle, aby ju mohol sledovať. Bola prekrásna. Už sa chcel postaviť, keď do dverí potichu nakukla Alice.

  „Tu máš,“ natiahla k nemu ruku.

  „Ďakujem,“ pousmial sa. Jeho sestrička bola vždy o krok vpred. Položil sviecu na nočný stolík a škrtol zápalkou. Na jej konci sa zjavil drobný plamienok a Bella sa spokojne zavrtela. Sadol si späť do kresla. Teraz sa mu zdala ešte dokonalejšia, keď jej tvár ožaroval mihotavý ohníček. Teraz si bol už istý. Naozaj istý...

 

  Zobudilo ju až tiché šelestenie vánku, ktorý sa preháňal pomedzi stromy.

  „Dobré ráno,“ povedal Edward s pokriveným úsmevom. Zastavil sa jej dych v hrdle. Pripadal jej taký nádherný v svite vychádzajúceho slnka. Pohľadom zavadila o hodinky na stene a zhíkla.

  „To je už toľko?“ vydýchla prekvapene a teperila sa z postele.

  „Čo sa stalo?“ pýtal sa Edward.

  „Už dávno som mala byť na ceste,“ povedala, „toho roka mám záverečnú až v Kanade!“ rýchlo si prehrabla vlasy rukami.

  „Nie,“ vydýchol zarazene, „nechoď preč,“ žiadal ju.

  „Musím, drahý Edward. Odpusť. A ďakujem, za všetko. Zbohom,“ zašepkala a zmizla. Do očí sa jej tlačili slzy. Mihotavý plamienok, ktorý v jej srdci horel len krátko, sa rozhorel ešte intenzívnejšie. Celou svojou bytosťou túžila ostať pri ňom, v jeho chladivej náruči, s mrazivými bozkami, no nemohla. Zmizla z jeho života, z jeho večnosti, ako para nad hrncom. Zúfalo si prehrabol vlasy. Prišiel o ňu. Nevedel ako ani kedy, no jeho srdce presne vedelo, že mu niečo chýba. Hodil sa do perín, z ktorých ešte bolo cítiť jej omamnú vôňu.

 

  Vydržal bez nej rovných päť dní. Pri „živote“ ho držal len plamienok sviece, ktorá pomaly zhasínala. Keď dohorela, dohorel aj jeho zmysel.

  „Edward, to nesmieš!“ vtrhla do jeho izby Alice.

  „Nechaj ma,“ zamrmlal.

  „Vieš, ako tým všetkým ublížiš?“ naliehala.

  „A čo je lepšie, Alice? Aby ste na mňa mali spomienky, keď som bol ešte ako-tak šťastný, alebo chcete, aby som sa celú večnosť len trápil?“ vyhŕkol podráždene. Na toto už nemala čo povedať. Keby prišla o Jaspera, konala by tak isto. Ticho vzlykla.

  „Odpusť mi to,“ zašepkala medzi vzlykmi, „odpusť mi, že som ťa nezachránila,“ povedala a ustúpila mu z cesty. Len mlčky prikývol a posledný raz ju objal, pred tým, než vybehol na ich lúku. Zapálil obrovský oheň priamo v jej strede.

  „Drahá Bella,“ začal, „odovzdávam sa ti tu, na tomto mieste...“ privrel oči, „...v mene lásky a všetkého, čo mi kedy bolo sväté. Láska moja. Prach si, a v prach sa obrátiš,“ dopovedal a vstúpil do plameňov, ktoré sa okamžite zmocnili jeho tela.

 

  Na mieste, ktoré bolo pred svetom utajené, sa ozvalo bolestné zavytie.

  „Prečo, ach, Edward, láska, prečo?“ stonala bezvládne pod svojím trónom Bella. Videla to, na vlastné oči videla smrť svojho milého – a nechcela to nechať len tak. Hneď, ako pozbierala všetky svoje sily, postavila sa a zamierila do prijímacej komnaty. Stála tam vysoká postava, otočená k nej chrbtom.

  „Prečo?“ zopakovala svoju otázku.

  „Aby som ťa opäť našiel, drahá,“ zašepkal a obrátil sa smerom k nej. So slzami v očiach sa rozbehla oproti nemu. Padli si do náruče ako dva kúsky skladačky, vyrobené len pre seba.

  „Milujem ťa,“ vydýchol.

  „Ach, Edward,“ vydýchla, „aj ja ťa ľúbim,“ povedala a nežne ho pobozkala.

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

kajka

13)  kajka (30.03.2012 23:32)

eMusko, jsem tuze ráda, že se ti nepovedl SE. Takhle jsi napsala krásně něžnou pohádku, co mě moc potěšila. Andersena jsem se bála už jako dítě, vždycky jsem z něj měla noční můry a dokážu ho ocenit až jako dospělá. Tvoje verze je k mému romantickému srdíčku mnohem přátelštější, děkuji.

Twilly

12)  Twilly (31.08.2011 11:07)

ty bŕďo, toto malo grády, drahá

11)   (30.12.2010 17:25)

Ty jsi to vážně napsala! Myslel jsem, že jen "blafuješ" - nevím jak se to píše... - , ale ty jsi to vážně napsala...
Je to krásný, eMus, jak jinak

„Milujem ťa.“

„Ach, Edward, aj ja ťa ľúbim."

Yasmini

10)  Yasmini (22.12.2010 19:27)

Miluju šťastné konce.
Perfektní povídka.

Y.

Gassie

9)  Gassie (20.12.2010 21:27)

eMusko, nádhera
Je dobře, že to má happyend

Astrid

8)  Astrid (20.12.2010 19:17)

Emuška, krásna poviedka. milujem príbehy, kde hlavny hrdina pozoruje krásku zo zatieneného kúta.
Tvoja slovná zásoba je perfektná

MisaBells

7)  MisaBells (20.12.2010 13:41)

Jsi strašně nadaná autorka, Emi. Tohle se ti povedlo a moc. Díky bohu, že jsou spolu. Krásný

Bye

6)  Bye (19.12.2010 21:36)

eMusko, dýchla z toho na mě krásná atmosféra. Děkuju za krásný zážitek!

Amisha

5)  Amisha (19.12.2010 20:23)

Nádhera, já... prostě nemám slov.

Evelyn

4)  Evelyn (19.12.2010 17:05)

Krásné

sfinga

3)  sfinga (18.12.2010 23:24)

Predloha tvojej poviedky sa mi vždy páčila, aj keď bola depresívná. Neznášam Sad endy a preto som velice rada, že u teba to dobre dopadlo. Veď v živote je privela smútku, tak prečo o ňom ešte čítat, však?
Ďakujem ti eMuska

nikolka

2)  nikolka (18.12.2010 23:19)

nič krajšie som si v tento uzimený večer nemohla priať.
dokonalá rozprávka, ktorá ma vtiahla do svojho príbehu.
Našli sa, stratila sa a láska ich znovu spojila..
prekrásne...

AnneCullen

1)  AnneCullen (18.12.2010 23:00)

Moc pěkné! Sice se mi slovenština čte špatně :D, ale název povídky mě donutil, na něco si vzpomenout, a tak jsem to přelouskala... a jsem za to ráda! Moc se mi to líbilo ;)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek