Sekce

Galerie

/gallery/svetrík.jpg

Nevážna nežná limonádka na večer. Iba pár rozhovorov a chlapec, čo cestoval do Forksu...
...A stretol po ceste dievča.

Zastavil som auto a stiahol okienko na strane spolujazdca. Na zábradlí sedela dievčina v bielom ľahkom svetríku a nastavovala tvár slnku.
„Hej, hej ty!“ zakričal som na ňu. Ona ležérne otvorila jedno oko, a keď ma spozorovala, hneď ho zase zavrela.
Hejty sa volal môj pes. Zdochol mi asi pred mesiacom.“
„Vážne ma mrzí tvoja strata, ale potrebujem poradiť.“
„Nie, nehodí sa.“
„Čo?“ vytreštil som oči na tú drzaňu, ktorá na mňa opäť pozerala len jedným okom.
„Chcel si poradiť, tak ti hovorím, že tá kravata sa ti nehodí.“
Vykoľajene som sa pozrel na modré bodky pod svojím krkom.
„Chcel som sa ťa len opýtať, ako sa dostanem do Forksu.“
Zasmiala sa.
„Ale ty si vo Forkse!“
Zmätene som sa obzrel. Všade boli iba stromy a dlhá cesta predo mnou a za mnou.
Konečne na mňa poriadne pozrela. Vstala a nastúpila vedľa mňa.
„Hej!“ okríkol som ju.
„Budem ťa navigovať, cestou ma môžeš hodiť domov.“
Vytreštil som oči.
„Ty sa nebojíš? Čo ak ťa unesiem?“
Zasmiala sa.
„Na to nemáš!“
Pohodlne sa oprela, aspoň, že si zapla pás.
„Podľa čoho to usudzuješ?“
„Podľa tvojej kravaty.“ Sklopila si tienidlo proti slnku, pozrela sa do zrkadielka a niekoľkokrát si štíhlymi prstami prehrabla vlasy.
„No tak, na čo čakáš? Musíš sa otočiť.“
S prevrátením očí som ju poslúchol.
„Čo si vlastne robila tu, uprostred ničoho?“ opýtal som sa.
Zasekla sa pri zakladaní zrkadielka a pozrela na mňa vyčítavým pohľadom.
„No dovoľ, ja tu, uprostred ničoho, bývam!“ okríkla ma.
„Myslel som tam na tom zábradlí. Chcela si skočiť do potoka?“
Mykla ramenom.
„Mala som sa tam rozísť s priateľom.“
„To si tam chcela postrčiť jeho?“ vysmial som ju.
„Ak to niekomu povieš, tak...!“ vyhrážala sa mi.
„Ale no, ty a priateľa? Veď si ešte decko. Koľko máš vôbec rokov?“
„Budem mať sedemnásť,“ prehlásila hrdo.
„Budem mať sedemnásť znamená práve som mala šestnásť?“ zachechtal som sa. Ona si urazene založila ruky na prsiach.
„Ty sa pochváľ, koľko máš rokov.“ Spustila ruky a začala sa mi dobíjať do priehradky s dokladmi.
„Hej! Necháš to?“ natiahol som ruku, aby som jej v tom zabránil, ale bola rýchlejšia ako ja.
„Edward Anthony Masen. Bože, čo je to za meno? Teba museli rodičia strašne nenávidieť.“
„Som adoptovaný,“ vyhŕkol som. Väčšina dievčat sa po tej vete stiahla. Ona sa ale zaškerila.
„To dáva zmysel.“
Zalapal som po dychu.
„Narodený... chá!“
Strhol som sa.
„Nikdy nejač, keď šoférujem!“
„Veď ty máš len sedemnásť! Ušoplesk jeden!“ Smiala sa, až dvíhala nohy k palubnej doske. Zamračil som sa.
„No a čo, aj tak som dospelejší a zodpovednejší ako ty.“
Prevrátila očami.
„Aj tak sa ti budem smiať, pán dospelý!“
„Ha, ha, ha,“ zamrmlal som otrávene. Náhle som si nevedel spomenúť, prečo som ju z auta ešte nevyhodil.
„Zastav tu,“ povedala, akoby počula moje myšlienky. Čo nebolo možné.
„Prečo? Chcel som sa dostať do Forksu.“
„Tak si vystúp, lebo bezo mňa sa tam nedostaneš,“ povedala, keď som zastavil, a vyšla von.
„Myslíš, že bez teba by som netrafil?“
„Samozrejme,“ pritakala hrdo.
„Veď je tu len rovná cesta,“ odfrkol som si.
„A tie štyri križovatky, háá?“
Zamračil som sa.
„Čo tu chceš?“
„Znásilniť ťa, predsa!“ Prevrátila očami a prešla kus po chodníku, než si sadla do trávy na lúke pri ceste.
Sadol som si k nej...

„Na čo ideš do Forksu?“ opýtala sa ma po chvíli, čo ležala v žltej tráve. „Je to diera,“ dodala odľahčeným tónom.
„Prečo myslíš, že je to diera?“ vyhýbal som sa odpovedi statočne.
Prevrátila očami, akoby to bolo nad slnko jasnejšie.
„Nie je tam dokopy nič!“
„Ty si tam.“ Pozrel som sa na ňu. Bola dobrý dôvod na to, aby sa z Forksu stalo veľkomesto. Určite.
„Dvakrát som odtiaľ chcela ujsť.“
„Dvakrát?“ zopakoval som po nej s nadvihnutým obočím.
„Dvakrát. Len si neviem spomenúť, či ten druhý raz bol pred tým, alebo po tom, čo otec nechal celý pozemok obohnať ostnatým drôtom.“
Zasmiala sa a zaklonila hlavu. Vlasy jej padli cez ramená, ako bola opretá o lakte, a odhalili tak rovnú linku jej hrdla a brady.
„No, je čas,“ povedala odrazu a zdvihla sa zo zeme.
„Počkaj, čas na čo?“ nechápal som a snažil sa ju dobehnúť.
„Predsa čas pokračovať v ceste.“
Prešla k autu a oprela sa o dvere spolujazdca. Prišiel som k nej až úplne blízko. Položila mi ruky na krk, potom skĺzla ku kravate a povolila mi na nej uzol. Pomalým vábivým pohybom mi ju stiahla a prehodila si ju cez krk. Potom sa opäť dotkla mojej tváre.
„Ak by si iba neprechádzal cez Forks, tak by som to nespravila,“ zašepkala a pobozkala ma. Jemne, mámivo. Široko som sa usmial.
„Čo je?“ nechápala ticho.
„Ja sa do Forksu sťahujem,“ prezradil som jej.
Zajačala.
„Ty idiot!“
Potom si sadla do auta a práskla dvermi.
Zasmial som sa.
„Neprehovorím s tebou až do konca cesty! Ja nikdy nebozkávam miestnych!“ okríkla ma a otočila sa k oknu s prstami na perách.
A ja som bol šťastný. Našiel som úžasné dievča v ľahkom bielom svetríku ešte skôr, než som prišiel do Forksu. A môj šiesty zmysel mi nahováral, že už mám zaistené prehliadky mesta a okolia zadarmo so sladkou bodkou na záver...
„Ako sa vlastne voláš?“
„Bella,“ odvrkla.
Od Belly.

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

RosalinkaElinka

11)  RosalinkaElinka (22.08.2012 20:56)

Druhy Díl!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Clea

10)  Clea (13.08.2012 21:15)

moooooooc pěkné takováhle Bella se často nevidí, je to příjemně osvěžující B)

Pilly

9)  Pilly (13.08.2012 13:58)

8)   (12.08.2012 20:29)

dotkla se mně křídla motýlí a jsem v nebi - můj šálek kávy je tahle maličkost,mé snění a fantazie
díky za jejich zhmotnění

7)  hela (11.08.2012 12:02)

drzounka jedna

SarkaS

6)  SarkaS (11.08.2012 07:57)

moc hezké odpočinkovka, Emí Hrozně miloučká

mispa

5)  mispa (10.08.2012 23:50)

4)  BabčaS (10.08.2012 23:03)

LadySadness

3)  LadySadness (10.08.2012 23:02)

tak toto bolo super, takáto Bella má šmrnc a Edward s bodkovanou kravatou bol zlatý

maryblack

2)  maryblack (10.08.2012 23:01)

Moc hezký Líbí se mi jak píšeš a to moc

HMR

1)  HMR (10.08.2012 22:59)

krásné a úsměvné
Hejty sa volal môj pes. Zdochol mi asi pred mesiacom...
Nie, nehodí sa...
vyhýbal som sa odpovedi statočne... statečný chlapec, ale koukám, že mu to nebude nic platné...

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek