Sekce

Galerie

/gallery/diamant.bmp

Ďalšia jednorázovka, ktorá vznikla vďaka 4. kapitole poviedky Ten druhý, ta druhá od ambry. Do komentárov som napísala, že dúfam, že mi Edwarda teraz nerozdupe stádo koní... Nevydalo... ale taká drobná útecha - ten kôň bol nakoniec len jeden...

  Domom sa ozvalo búchanie plechového budíka. Mladý muž vstal a obliekol na seba župan.

  „Keby to bol človek, tak ho zahrdúsim,“ mrmlal a vypol ten kvílivý zvuk. Podišiel k opačnej strane manželskej postele. „Drahá, vstávaj, už je ráno,“ zatriasol nežne ramenom svojej polovičky, pobozkal ju na čelo a vyšiel zo spálne do malej izbietky hneď vedľa. „Ness, vstávaj!“ povedal razantne, no predsa s láskou. Spod perín vykukla strapatá hlávka.

  „Ocó! Veď je ešte len šesť!“ namietala skoro plačlivo ťahavým tónom.

  „Šupitaj, lebo zmeškáš do školy!“ krátko sa zasmial a vrátil sa späť do spálne. „Bella, láska, vstávaj,“ opäť ňou jemne potriasol.

  „Ešte chvíľku,“ zívla, „len päť minút!“ povedala a so zatvorenými očami sa prevrátila na druhý bok. Edward s úsmevom zavrtel hlavou a zišiel dolu schodmi do kuchyne, kde začal pražiť volské oká.

  „Tatko?“ oslovila ho jeho dcéra, keď si sadla za stôl.

  „Hm?“ zamručal a otočil sa na ňu na krátku sekundu, aby skontroloval, či je už oblečená.  Práve si uväzovala druhú gumičku do vlasov.

  „Dnes máme odovzdať ten sloh, čo si mi mal napísať,“ povedala len tak, akoby sa nechumelilo. Edward sa zasekol.

  „Sloh. Dnes. Ja,“ vravel s dôrazom na každom slove.

  „Mhm,“ povedala Ness.

  „A kedy si mi to chcela povedať?“ vypískol skoro detským hlasom, až mu vareška padla z linky.

  „Tati, to bol vtip, ten sloh som si napísala sama,“ prevrátila očami a zoskočila zo stoličky, aby rozdala na stôl tri taniere s vidličkami a do stredu ešte pár krajcov chleba. Hneď, ako to dokončila, sa jej otec otočil aj s panvicou a každému do taniera hodil dve volské oká. Jeho dcéra vzala mletú papriku, každé mierne okorenila, a s chuťou sa pustila do jedla.

  „Edward?“ ozvalo sa vrchu schodiska. On na nič nečakal, vybehol hore a vzal svoju manželku do náruče. Dolu ju posadil za stôl, vzal pomarančový džús, každému nalial do hrnčeka a tiež sa odobral k raňajkám.

  „Mami, už je osem preč,“ povedala Nessie z ničoho nič. Bella skoro vyprskla obsah svojich úst. Edward vstal, posadil ju do invalidného kresla a dotlačil k terénnemu autu, okolo ktorého už hopsala ich malá študentka so školskou taškou v ruke. Keďže bývali na ranči kúsok za mestom, vozievali ju autom, ktoré mali špeciálne upravené pre invalidov.

  „Čau, láska,“ Bella vlepila Edwardovi bozk na líce a zišla z príjazdovej cesty .

 

  On zatiaľ nanosil seno koňom a vyzbieral vajíčka v kurníku. Istá  kvočka bola taká zákerná, že sa mu jedno rozprsklo vo vlasoch. Takto ho našla jeho žena. On ju vysadil z auta a posadil na vozíček.

  „Čo si ty len porobil?“ smiala sa. Vždy bola toto jej práca, kým... Tvár jej preťal smútok.

  „Vieš predsa, že Líza ma nemá rada,“ zasmial sa. „Dáme si kávu, muffiny, ja dokončím robotu okolo statku, a čo chvíľa bude obed,“ nadiktoval plán dnešného dňa.

  „Mrzí ma, že všetko musíš robiť ty,“ zašepkala smutne Bella.

  „Nemusel by som,“ zavrtel hlavou.

  „Edward, vieš veľmi dobre, že na tú operáciu peniaze nemáme,“ zvýšila hlas.

  „Včera som videl leták na rodeo, výhra je dvesto tisíc dolárov. Keby sme ešte trošku doložili z našich úspor...“

  „Tak to nech ťa ani nenapadne!“ skríkla nahlas a do očí jej vyhŕkli slzy. „Nedovolím, aby si sa zúčastnil. Pozri, čo to spravilo so mnou!“ ukázala na svoje nohy, už dlhší čas nehybné, bez citu...

  „Ale je to jediná možnosť...“

  „Nie je to jediná možnosť,“ skočila mu do reči. „Ostane to tak, ako to je. Môžem si za to sama,“ povedala už tichšie. A vidina krásneho slnečného dňa sa rozplynula.

 

  Celé popoludnie bolo na ranči Masenovcov ticho, až do poobedia, kedy Edward niesol Bellu do auta, aby mohla vyzdvihnúť Ness.

  „Prepáč, že som na teba kričala, ale mám o teba strach. Neviem si predstaviť, že by som o teba mala prísť,“ šepla zronene. On jej hneď zotrel pár sĺz z líca a vášnivo ju pobozkal.

  „Ja viem, aj ja sa ospravedlňujem, nemal som túto tému otvárať,“ zašepkal a pozrel sa na ňu teraz už s neodolateľným úsmevom a iskrou v očiach. „Vráť sa mi skoro,“ povedal a odtiahol sa od dverí auta.

  „Jasne, do hodiny som späť,“ žmurkla a naštartovala. Zasmial sa. Jeho tvrdohlavá manželka sa proste odmietla rozlúčiť so starým, obúchaným chevym z roku päťdesiattri, preto jej táto cesta trvala trikrát dlhšie ako jeho jeepom.

 

  Keď mu zmizla z dohľadu, vybehol do spálne a vytiahol dosku z podlahy pod jeho nočným stolíkom. Z jeho provizórnej skrýše vytiahol dokrčený letáčik.

 

Dvadsať sekúnd na Diamantovi. Odmena 200 000 $. 30. 4. 2010 v Rodeo klube na Ulici Harryho Deepa o 9:00 hod.

 

  To bolo všetko, čo tam stálo.

 

  Už zajtra...

 

  Celý večer prebiehal v rodinnom kruhu, keď všetci spoločne hrali Dostihy. Mali ich rozložené na stole v obývačke, kde popíjali čaj a ujedali z popcornu.

  „To neplatí! Podvádzala si!“ oborila sa na svoju matku malá Ness, keď si všimla, ako nenápadne posúvala karty s koňmi od svojho manžela na svoju kôpku.

 

  Spoločne sa nasmiali, no uťal ich až Edwardov pohľad na nástenné hodiny.

  „Prepána, už je desať hodín! Nessie, ale šmykom do postele!“ ukázal prstom na schodisko.

  „Oci, veď je ešte skoro,“ zatiahla.

  „Jasne, skoro,“ odfrkol si a mykol hlavou smerom, kam ukazoval jeho prst.

  „Mne sa ešte nechce spať,“ skúsila to ešte raz, no keď sa k výhražnému pohľadu pridala i Bella, so zvesenou hlavou sa odšuchtala spať.

 

  Aj mladí rodičia sa vydali spať. Ležali vedľa seba v posteli, keď Edward odrazu povedal.

  „Milujem ťa, láska, nikdy na to nezabudni,“ zašepkal a stále pozeral do stropu. Bella sa zľakla, prisunula sa k nemu bližšie a položila mu ruky na hruď.

  „Nedes ma, drahý,“ šepla, „aj ja ťa ľúbim a nedokážem žiť bez teba,“ vyznala mu lásku a hoc bola znepokojená jeho slovami, oprela sa oňho, a rozhodla sa nad tým neuvažovať.

 

  Ďalšie ráno prebiehalo v podobnom duchu. Bella sadla s Ness do auta niečo po ôsmej a vyštartovala do mesta. Edward však tiež sadol do svojho jeepu a šiel za nimi s dostatočným odstupom, tak, aby ho nevidela.

 

  Pred Rodeo klubom už stálo mnoho ľudí a mužov, čo sa chceli zapísať. Postavil sa teda do radu.

  „Nasleduje Hans Berrgriel, po ňom Edward Masen,“ ozvalo sa z reproduktorov chvíľu po odštartovaní dnešnej súťaže.

  Keď to počula Angela Weberová, Bellina priateľka, čo sa tiež prišla pozrieť na rodeo, na nič nečakala a zdvihla telefón.

  „Bella? Kde si?“ vravela rýchlo do slúchadla, keď to na druhom konci zdvihli.

  „Angela? Čo sa deje?“ pýtala sa Bella preľaknuto. Položila košík na pokladňu v potravinách a jednou rukou sa snažila vyloviť peňaženku.

  „Ide o Edwarda. On... on ide jazdiť na Diamantovi,“ zašepkala premáhajúc vzlyky. Bella stuhla, no len na chvíľku. Potom už len krútila kolesami vozíka, čo jej sily stačili, aby stihla svojmu mužovi zabrániť pred najväčšou chybou v jeho živote. Práve jazda na Diamantovi ju pripravila o možnosť chodiť. Ponáhľala sa, ako len vládala. K Deepovej to bolo len pár blokov.

 

  „Nasleduje Edward Masen, po ňom Peter Willong,“ ozvalo sa z reproduktora. Edward sa postavil na zábradlie, pod neho doviedli slávneho Diamanta. Vzpieral sa, z nozdier odfukoval horúci vzduch, z papule mu kvapkali sliny. Zašúchal kopytom o zem.

  „Teraz!“ ozvalo sa z reproduktoru a plechové dvierka sa otvorili. Práve v tej chvíli sa pri zábradlí zjavila Bella.

  „Edward, nie!“ skríkla.

 

Vtedy...

 

...sa on otočil za známym hlasom.

 

Na jednu sekundu...

 

... sa zahľadel do Bellinych vystrašených očí.

 

Len na jednu sekundu...

 

...sa prestal sústrediť.

 

A vtom...

 

...Diamant vykopol zadnými nohami.

 

  „Nie!“ skríkla Bella zúfalo, keď preletel cez koňa na zem a so syknutím sa skrútil do klbka.

 

To však nebolo všetko...

 

  Diamant neprestával a vyburcovaný adrenalínom dupal a skákal.

 

Klauni okamžite odviedli jeho pozornosť.

 

Bellu pustili k nemu. Zhodila sa z kresla hneď vedľa neho. Sedela v prachu a držala Edwardovu tvár.

  „Preber sa! Počuješ? Otvor oči! No tak, láska, toto mi predsa nespravíš! Nie teraz! Potrebujem ťa!“ vzlykala, no on sa už nehýbal. „Otvor oči!“ kričala zúfalo a plakala. Zmáčala jeho košeľu slanou vodou, ktorá bola preliata za život, čo už nikdy nevzplanie.

 

  Pribehli k nim záchranári s nosidlami. Odtrhli ich od seba a snažili sa Edwarda oživiť, no ona vedela, že je to márne, že je neskoro. Len ticho plakala v Angelinej náruči a nechala sa hladiť po vlasoch a kolísať sem a tam...

 

  „Milujem ťa,“ vydýchla naposledy, než odvrátila pohľad od bledého nehybného tela.

 

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

kajka

3)  kajka (07.04.2012 23:48)

eMusko, já absolutně nevěděla, co mě čeká.:'-( Nějak jsem sice vytušila, že neskončíš šťastně a chtěla přestat číst, ale vůbec jsem se nemohla odtrhnout od příběhu. A jsem z toho v p...... proklatě slzavým údolí. Krásný, ale secakra smutný!

Fanny

2)  Fanny (29.12.2010 14:40)

Přesně! Kde ten je...? Když je potřeba, tak tu není! Jinak krásná, ale smutná povídka

Nosska

1)  Nosska (29.12.2010 09:06)

Kruci, kde teď Carlise, když je ho třeba! Přeměna, je teď jediná možnost.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse Jacob 2