Sekce

Galerie

/gallery/wed.jpg

Krátka poviedka. Matka a dcéra. Bella a Nessie. Moje nervy, sama seba rozplakávam...

„Poď ku mne, Nessie,“ povedala mama a natiahla ruku, aby ma mohla zabaliť do svojho objatia.
„Nevolaj ma tak, prosím.“ Ošila som sa, ale prijala som jej hrejivé mäkké telo ako miesto, kam som mohla zložiť hlavu po celodennej púti.
„Prečo?“
„Je to nemožné meno, mami. Renesmée. Kto iný na svete sa tak volá, preboha? Volám sa ako tá príšera, veď vieš,“ zahučala som a schovala si tvár do jej košele, ako keď som bola malá a ostatné deti sa mi vysmievali.
„Pokiaľ viem, Jacob tvoje meno miluje,“ pousmiala sa.
„Ale to je iné, Jacob ma miluje, vtedy nezáleží na mene. Aj ty si si vzala Edwarda. Bože, nežijeme to náhodou v dvadsiatom prvom storočí?“ Červenala som sa. A nenávidela som keď som sa červenala.
„Zbožňovala som meno tvojho otca,“ pošepla mamka zasnene, spomienkami ďaleko pred tým, než som sa vôbec narodila.
„Hovor mi o ňom,“ požiadala som ju ticho. Svojho otca som poznala len z fotografií. Babička sa o ňom niekedy zmienila, ale čím bola staršia, tým viac vynechávala vety typu Tvoj otec by a V jeho časoch a podobne.
Mama sa zasmiala a privinula ma tesnejšie k sebe.
„Najviac sa pamätám na jeho smrť. To ma na našom vzťahu mrzí asi najviac. Ja som ho ľúbila. A prvé, na čo si spomeniem, keď niekto vysloví jeho meno, je, ako mi umrel v náručí. Bola si vtedy ešte len malý zázrak v mojom vnútri, ale aj tak si bola pre neho stred vesmíru – na tých pár dní, čo o tebe vedel. Tak si to vyčítam!“ Odmlčala sa a v jej očiach sa objavili slzy. Chcela som ju utešiť, ale náhle som nevedela nájsť slová na povzbudenie ženy, čo mi s každým slovom chradla pred očami.
„Keď sa dozvedel, že čakám teba,“ pokračovala, „boli sme manželia už osem rokov. Osem! Myslela som, že nemôžem mať deti, ale bála som sa, že by mi doktor moje domnienky potvrdil. A vtedy som začala mať prvé príznaky a... och, bože, on bol šťastný! Nosil ma na rukách a dotýkal sa ma. Teba sa dotýkal!“
Chcela som si ich predstaviť. Mamu bez vrások a šedivých vlasov, s úsmevom, ako si hovie v Edwardových rukách.  
„V ktorom mesiaci si bola, keď...?“
„Štvrtom. Ani si ťa neužil. Keď ma požiadal o ruku, hovoril mi, ako si chce so mnou založiť rodinu. Verila som mu všetko, čo povedal. A on... Niekedy som mu vyčítala, že klamal. Že náš život vôbec nie je taký ružový, ako si ho naplánoval. Vieš, čo vtedy spravil?“ opýtala sa a pohladila ma po vlasoch. „Pobozkal ma. Pomaly, nežne. Povedal, že akýkoľvek život budeme žiť, vždy bude vďačný za to, čo dostal, aj keď si nič podobné neplánoval, pretože všetko môže prežívať po mojom boku.“
Slzy sa spúšťali po vráskavej tvári a vsakovali sa do žltej šatky.
„Tak ma mrzí... Tak ma to všetko mrzí!“ zavzlykala a prikryla si oči dlaňou. „Čo všetko som mu spôsobila, ako málo lásky som mu dala! Ako málo opory!“
Začala som váhať, či bol dobrý nápad, zaviesť reč k otcovi.
„Nevedela som, že si niečo vyčítaš.“
Neodpovedala mi, iba ticho vzlykala.
„Ššš, to bude dobré!“ Pošúchala som ju po paži a pobozkala na líce.
„Zajtra sa vydávaš,“ povedala rozochvene.
„Ja viem.“ Krátko sme sa zasmiali.
„Nebolo by lepšie, keby si šla na rozlúčkovú oslavu s Alice? Ste najlepšie priateľky. A miesto toho sedíš so mnou na gauči s čajom, ktorý pomaly chladne.  Ani si sa ho poriadne nedotkla.“
„Nie, mami, ja som rada, že som tu mohla byť. S tebou. Odvedieš ma zajtra k oltáru?“
Pousmiala sa.
„Ale nemusím mať oblečený smoking, však?“
Hlasno som sa rozosmiala.
„Nie, mamka, nemusíš.“

Ráno som vstávala veľmi skoro. Alice mi klopala na dvere už o siedmej, aby ma mohla pripraviť a spraviť zo mňa dokonalú nevestu. Keď bolo všetko pripravené a ja som už kráčala ku kostolu, mama zovrela moju ruku. Vtedy sa rozzvonili zvony a zvnútra sa ozval svadobný pochod.
„Poď, aby sme nezmeškali,“ posúrila ma a vykročila.
Z nohy na nohu som sa posúvala bližšie a bližšie k mužovi, ku ktorému som sa odhodlala pripútať na celý život. Na okamih ma ovládol strach, keď som ho videla celého rozžiareného. Dokážem mu byť dobrou ženou? Nesklamem ho? A vtedy som mu v očiach zbadala kúsok maminho rozprávania. Kúsok Edwarda, ktorý svoju manželku miloval napriek pádom a kvôli vzostupom. Už som sa nebála. Vedela som, že Jake ostane po mojom boku. A možno život nebude taký, ako plánuje a bude postavený na zlyhaniach, ale čím väčší kríž ponesieme našimi životmi, tým silnejšie šťastní budeme. Aj s naším dieťaťom, o ktorom som mame nepovedala, lebo by ma asi zabila.

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

13)  Empress (13.09.2013 21:00)

Kate

12)  Kate (13.09.2013 20:54)

Překrásné!

nikaok

11)  nikaok (22.07.2012 21:51)

Kráásne... :'-( :'-( :'-( ale ten koniec... ten nemal chybu...

SarkaS

10)  SarkaS (20.07.2012 14:15)

Krásné Emí! Poslední věta se mi sice k celému tónu tvého vyprávění moc nehodila, ale to je jen drobnost u jinak krásné povídky.

9)  hela (19.07.2012 13:01)

Clea

8)  Clea (17.07.2012 22:06)

smutný a přesto slibující
krásný

HMR

7)  HMR (17.07.2012 21:31)

Marvi

6)  Marvi (15.07.2012 21:14)

Mám z toho pocitový guláš na jednu stranu velmi smutné a na druhé tolik naděje, moc krásně napsáno

Pilly

5)  Pilly (15.07.2012 17:56)

:'-( :'-( :'-(

Sky

4)  Sky (15.07.2012 14:32)

Krásne...

3)  ada1987 (15.07.2012 11:05)

ambra

2)  ambra (15.07.2012 09:46)

Děkuju:'-( :'-( :'-(

LadySadness

1)  LadySadness (15.07.2012 02:31)

ako sa niečo takéto dá okomentovať, smajlík si vreckovku tlačí na očká

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek