Sekce

Galerie

/gallery/bellka.jpg

Druhý, neplánovaný a záverečný diel Sľúbenej. No ako inak to len mohlo u mňa skončiť?

Mike sa s tým nejako vysporiada.

 

„Nemôžem mať deti.“

Dva údery srdca.

Nemôžem mať dieťa.

Nádych a slzy.
Mike ma vzal do náručia. Keď som to povedala nahlas, zanechalo to vo mne čudnú stopu, ako by sa mi nafúklo srdce, ale prebytočné miesto už nemalo možnosť naplniť sa láskou.
„Neboj sa, princezná, my to zvládneme. Pamätáš? V dobrom aj v zlom,“ pošepkal mi do ucha a ďalej ma kolísal ako malú. Avšak nemal pravdu.
Ja som to musela zvládnuť.

Odmietala som sa s ním rozprávať. Už som nebola žena. Bola som len trápna náhrada s dušou a smútkom sa deformujúcim telom. Nedokázala som vystrieť ramená a narovnať chrbát. Toľko strastí sa na mňa uvalilo behom jedinej doktorovej vety.
Strčila som do prehrávača, ktorý sa zapol a cédečko začalo šumieť.
„Ehm... Belle.“
Rozplakala som sa.
A kde je môj princ teraz?

Už dávno som neverila, že je naozaj mŕtvy. Začalo to tou nahrávkou, pokračovalo svadobným dňom. Vedela som, že žiadne Námietka sa konať nebude. Ale videla som ho. Jeho vlasy, ktoré schoval pod klobúk. Spoznala som tú chôdzu, aj keď ku mne nebol otočený čelom. Stačilo poznať jeho široké ramená – ktoré som stihla zovrieť len raz, v stiesnenom priestore auta -  a moje áno zaznelo neistejšie.

Mike bol veľmi dobrý manžel. Ako obetavý vodiaci psík. Lenže moje srdce nepoznal dostatočne dobre na to, aby zistil, že ho potrebujem. Že potrebujem telo, ktorého by som sa smela bez zábran dotýkať a horúcu kožu, do ktorej by som mohla vypísať svoj žiaľ. Chcela som byť nemá a hovoriť rukami. Lenže on by mi nebol porozumel.
Ctila som sa hlúpo, zneužitá osudom. Odsunutá na druhú koľaj krásy ženy.

Už som nemohla byť matkou.


Odomkla som svoje volvo a nastúpila doň. Mike nerozumel, ako je možné, že som si kúpila výhradne pánske auto, ale keďže mal svoj mercedes, do šoférovania mi nekecal.

Zastavila som pred Charlieho domom. Pred svojím domovom. Vedela som, že otec ma pochopí. Nebude sa pýtať. Alebo sa bude poriadne červenať.
Z môjho šepotu, keď som mu padla do náručia, pravdepodobne všetko pochopil. Vytiahol zo svojej skrinky fľašu vína a nechal ma ticho plakať.
„Ššš, neplač,“ počula som od okna, počula som vo svojej hlave. Počula som na cédečku. Počula som na ulici.
Charlie by skonštatoval, že je to podozrivé, ak by som sa mu zverila. Z ruky sa mi vyšmykol pohár s vysokou stopkou a víno vyšplechlo na svetlý koberec. Stopka sa odlomila od guľatej časti – a mne to čosi v mojom živote pripomenulo.

Musela som odísť. Musela som si nájsť prácu, koníčka, priateľov.

Musela som zabudnúť.


Keď som Mikeovi volala, že nejaký čas ostanem u otca, nič mi nevyčítal. Vraj tomu rozumie, chápe moje dôvody. Hlavne bol rád, že nemusí pretrpieť môj ďalší záchvat úzkosti. A ja som bola rada, že aspoň nejako Charliemu vynahradím ten fľak na koberci. I keď som sa nemohla považovať za bohvie akého spoločníka. Možno preto sa otec doma zdržiaval čoraz zriedkavejšie.
Do vedra som napúšťala vodu a pridala čistiaci prostriedok. Keď som ale začala s umývaním schodov, zatočila sa mi hlava...

„...A vtedy sa našli a žili šťastne po celú večnosť,“ prezradil mi mámivý hlas, ktorý ku mne prichádzal z veľkej diaľky.
„Zomrela som?“ zašepkala som.
„Nie, to ja som v nebi,“ ozvalo sa vedľa mňa. Na tvári som cítila chladné prsty, na perách sladký dych... Ak by ma teraz pobozkal...
„Trvalo ti to,“ pošepla som. On akoby tú vetu ignoroval.
„Mala si byť opatrnejšia.“ Hladil ma po vlasoch a ja som sa stále bála otvoriť oči.
„Ty by si mal odísť,“ povedala som a snažila sa znieť chladne tesne pred tým, než som sa rozplakala.
„Nechceš ma vidieť,“ skonštatoval zarazene. Aby som vyvrátila význam jeho slov, pomaly som rozlepila zaslzené oči.
Bolelo to viac, ako keby to bol iba prelud. Ale moje skrehnuté prsty sa opatrne dotýkali jeho ľadovej tváre. Bol skutočný.
„To ty by si nemal chcieť vidieť mňa,“ vyhabkala som. Pokúsila som sa posadiť a zistiť, kde to vlastne som, ale jeho paže mi to nedovolili.
Smutne sa zasmial.
„Prial som si celých osem rokov, aby som ťa smel takto vidieť.“
Na to, po akej dlhej dobe – a po akých udalostiach sme sa videli, zdal sa mi neuveriteľne pokojný.
„Za osem rokov sa toho veľa zmenilo,“ podotkla som. Tiež som bola pokojná. „Ja som sa zmenila. Pozri na mňa. Začínajú sa mi objavovať vrásky – a ty si stále rovnako nádherný. Už nie som na výške. Som zničená žena, Edward.“
Cítila som sa ako umierajúci motýľ, ktorého krídla pomaly vypovedajú službu. Aspoň tak sa o seba otierali moje pery. Jemne, čoraz pomalšie Ako keby som umierala predstavou, že smiem stráviť pár chvíľ v prítomnosti človeka, ktorého som toľkokrát oplakala.
Edward ma schoval do svojej náruče.
„Odpusť mi. Odpusť mi, prosím, že som tu pre teba celý ten čas nebol,“ zavzlykal ticho.
Odtiahla som sa od neho, aby som mu mohla pozrieť do očí. Zlatých.
„Buď tu pre mňa teraz,“ zašepkala som tesne pred tým, než som ho pobozkala.

Neviem, kedy spleť našich tiel preniesol do postele. Aspoň som sa už vedela zorientovať a vedela som, že keď sa načiahnem doľava, moja ruka narazí na nočnú lampičku.
Mäkké svetlo tlmene ožiarilo steny mojej bývalej izby.
„Chcem sa na teba iba dívať,“ prezradila som mu, keď som si položila hlavu na vankúš a rozprestrela po ňom vlasy. Pohladil ma po tvári.
„Si pre mňa ako dar, vieš?“ šepol.
„Tak trochu zadaný dar,“ povedala som ponuro a pohrávala sa s jeho dlhými prstami. „Stále hráš, však?“ zmenila som tému náhle.
„Sebecky sa týram predstavou, že ma počúvaš,“ zašepkal mi do pokožky.
Chcem ťa počúvať.“ Dychtivo som objala jeho zápästia dlaňami a pritiahla si ich k perám, aby som ich mohla obsypať letmými bozkami.
„Musela by si sa stať tým, čím som ja. A to nedovolím.“
Stanem sa tým, čím si aj ty,“ povedala som pevne a zovrela jeho ruky pevnejšie.
„Prišla by si o svoj ľudský život-“
„V ktorom ma už nič nečaká! Edward, ty tomu nerozumieš? Nechápeš, prečo som prišla do Forks? Ja už svoj život nemôžem posunúť ďalej! Všetko, čo okrem svojho úbohého tela mám, je láska, ktorú nemôžem darovať nikomu inému!“
Opäť som plakala.
Edward ma pomaly pobozkal. Jeho pohyby mi prišli dráždivo lenivé. A ja som o tom už odmietala diskutovať.

Charlie dorazil k domu, keď bol celý v plameňoch. Ale ja som to už nevidela. Bojovala som s inými plameňmi, ktoré Edward síce tlmil svojimi chladivými ústami, ale svoju intenzitu zmiernili až po dlhom čase... kedy moje srdce prestávalo biť.

 

eMuska

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

SestraTwilly

10)  SestraTwilly (12.06.2013 21:37)

Ja som vedela,že poviedka bude mať šťastný koniec.Veľmi pekný príbeh.Len chudák Charlie...

Pilly

9)  Pilly (17.07.2012 21:45)

úžasné

Clea

8)  Clea (14.07.2012 09:16)

Skvělý zakončení předchozího dílu ačkoliv těch prvních pár řádků ve mě vyvolalo mrazivé chvění
Nádhera, moc veliké díky

HMR

7)  HMR (13.07.2012 23:14)

chudák Mike, chudák Charlie... jak k tomu přijdou...

6)  jenka (12.07.2012 22:04)

Nádherné zakončení předešlého dílu. Nadšeně tleskám

ambra

5)  ambra (12.07.2012 09:29)

Na tři nádechy... eMuško, chce se mi jen sedět a zírat do stěny... Ano, Mike se s tím jistě vyrovná, samozřejmě, protože s Osudem v tvém podání se prostě vyrovnat musí. Miluju verze příběhu E+B, kde se jejich láska neobejde bez oběti. Krásné, úžasné, strašně silné. Děkuju a těším se na další příběh

Marcelle

4)  Marcelle (12.07.2012 08:38)

Krátké, krásné a výstižné, nádherně jsi to všechno popsala.

Empress

3)  Empress (12.07.2012 08:37)

Klaniam sa, bolo to krásne silné

Bosorka

2)  Bosorka (12.07.2012 08:18)

Díky bohu, za tohohle Edwarda . Žádné dlouhé přemítání a rozhodování, co je a není pro ni dobré, žádné přemlouvání, že ten krásný "lidský život" ještě příjde. Díky bohu, že je ještě "mláďě" a nikoliv stoletý stařec a má v sobě dost sobeckosti jít za svým štěstím. Za jejich štěstím
I když chudák Charlie - ona každá mince má své strany

1)   (12.07.2012 07:23)

děkuji
neuvěřitelný příběh složený z náznaků,z pocitů,z motýlích doteků osudu - poezie lásky v několika řádcích a přitom má v sobě všechno,jen zírám na monitor a jsem uchvácena tou sílou ....děkuji

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek