Sekce

Galerie

/gallery/chrípka.jpg

Črevná chrípka je moja obľúbená choroba - strašne dobre sa pri tom chudne. :) Snáď sa bude páčiť, aspoň trošku...

Edward:

 

   Nádych, výdych, ladný skok. Toto celé som zvládol za jedinú stotinu sekundy, skôr, než stihla puma akokoľvek zareagovať, a lačne som sa prisal na jej krk. Smädne som sal a pustil ju na zem až úplne bez krvi, aj keď chutila nejako divne. Lov som si však nechcel nechať ničím pokaziť.

  Domov som dorazil ako obvykle, len do dverí som sa akosi netrafil hneď na prvý raz. No a čo, Emmett nimi aj tak neprešiel, vždy sa musel otočiť bokom, a kúpiť nové dvere problém pre nikoho nebude. A keď už sme pri tých problémoch – kto nám vymenil schody? Cítil som sa ako Indiana Jones na povrazovom moste. Hopky cupky sem, kyv, kyv, tam. A to celé ešte niekoľkokrát, než mi napadlo zachytiť sa zábradlia. To sa však v momente zmenilo na slizkého hada! Zahryzol som sa mu do krčnej tepny. Nechutil však tak dobre, ako som si predstavoval. Možno jedovatý živočích a jedovatý živočích, keď sa spoja, vynulujú chuť krvi. Je to ako chemická reakcia... Vysal som ho úplne celého a pokračoval na svojej strastiplnej ceste do mojej izby...

 

Pohľad nikoho:

 

  Edward minul dvere o hodný kus a vyprášil si z vlasov kúsky omietky. Rozhliadol sa. Niečo sa mu možno nezdalo, ale potom mávol rukou a pokračoval v ceste. Motkal sa obývačkou ako zauzlené klbko vlny, než sa konečne dostal ku schodom – a tým tiež neostal nič dlžen. Najprv po nich cupkal sem a tam, potom ich začal olizovať a nakoniec sa zahryzol do zábradlia. Divné. Vážne divné. A ešte viac šibnuto pôsobila osoba, s mŕtvou pumou na pleci, ktorá sa šinula ku Cullenovskej rezidencii. Dnu vletela ako namydlená strela.

 

Bella:

 

  Bránička na dvore bola pootvorená a vŕzgala pod náporom vetra. Dokelu, preblyslo mi hlavou. Moja puma ušla! A čo tie lieky, ktoré dostávala? Vydala som sa po jej pachu.

  „No to ma podrž!“ zrúkla som, keď som ju našla ležať bez jedinej kvapky krvi! „Aký idiot...“ sykla som, keď mi do nosa udrela vôňa, ktorú som sledovala až k majestátnej vile uprostred lesa. Vletela som dnu totálne nas srdená.

  „Kto to bol?“ zvrieskla som. Nehybné zvieracie telo padlo vedľa mňa. Strach bol teraz niekde nevedno kde, ovládala ma iba bezbrehá zúrivosť. Okolo mňa sa zbehlo šesť upírov.

  „Kto si?“ ozval sa autoritatívne, no napriek tomu relatívne milo, blondiak, ktorý stál uprostred.

  „Tak to sa pýtam ja!“ zavrčala som. Na druhom poschodí sa ozvalo buchnutie.

  „Jupla,“ zatiahol medový hlas.

  „Dokelu,“ sykla som. Ten upír hore pravdepodobne do niečoho narazil – a my nenarážame! „On bol teraz na love, však?“ ozvala som sa bezmocne. Ten muž v strede prikývol. „Smiem ísť za ním?“ Všetci si ma nedôverčivo prezreli.

  „Pustite ju,“ povedala malá čiernovláska a blondiak kývol. Vybehla som hore a zbadala toho asi najkrajšieho muža na svete. Aj keď... tie vlasy, hm. Ale s tým sa iste bude dať niečo spraviť. Chytila som ho za plece a jemne ním potriasla.

  „Ako sa voláš?“ opýtala som sa.

  „Eeee!“ zašušlal.

  „Eeee?“ zopakovala som.

  „Eeee,“ kývol.

  „Eeee ako Erik?“ Zavrtel hlavou. „Edmund?“ zavrtel hlavou. „Edward?“ zavrtel hlavou.

  „Eeee ako Elizabeth!“ vypľul a otočil sa okolo vlastnej osi.

  „Volá sa Edward,“ ozvalo sa odniekiaľ zdola.

  „Takže Edward,“ začala som. „Dám ti nejaké lieky a potom ti bude lepšie.“ Posadila som ho na čiernu koženú sedačku a zbehla hore.

  „Aké lieky mu to chcete dať?“ zaujímal sa ten blondiak, čo ma tu aj uvítal.

  „Ak ste si nevšimli, vypil moju pumu, lenže tá brala isté lieky, čo na neho zapôsobilo, musím mu teda podať nejaké antialergény,“ vysvetlila som v rýchlosti, kým som prechádzala ku dverám.

  „Prosím?“ ozvalo sa niekoľko hlasov naraz.

  „Musím mu podať protilátku skôr, než začne-“ Ani som nestihla dopovedať, keď sa zhora ozvali divné zvuky. „...dáviť,“ dokončila som. „Neskoro.“

  „Predpokladám, že viete, že jeho kožou žiadna ihla neprejde,“ pokračoval v mudrovaní blondiak.

  „No nie, ja mu idem dať tabletky,“ odfrkla som si.

  „Hm, to by šlo,“ kývol.

  „Vy asi nebudete doktor, čo?“ zatiahla som pochybovačne.

  „Ale budem,“ zamračil sa.

  „Tak ako to, že neviete, že krv, ktorú upír vysaje, nejde do tráviacej sústavy, há? Myslíte, že všetko sa dostane do žalúdka a potom do obehu? Sme kameň, prosím vás,“ povedala som hlasnejšie, ako bolo treba – ale keď ten chlap ma tak vytáčal!

  „Emmett,“ zamrmlal s očami vyvesenými až na čele, „ideme bádať! Si môj pokusný králik!“ Veľký obor vedľa neho len hlasno preglgol a už ich nebolo. Dobre tak! Aspoň budem mať pokoj pri práci.

  Odbehla som do lesa a tam nazbierala pár čerstvých zvierat. Celé som to dovliekla do Edwardovej izby – jeho telo potrebovalo vypudiť pokazenú krv a najlepším spôsobom bolo zriediť to niečím čistým. Jeho správanie ma však prekvapilo. Sedel presne tam, kde som ho nechala, len v ruke držal knihu. Takže sa vracia do normálu, potešila som sa. Však práve tak rýchlo, ako som sa začala radovať, ma dobrá nálada opustila. Miesto toho, aby stránku pretočil, ju vytrhol. Au.

  „No tak poď,“ pousmiala som sa a podala mu jednu srnku. On ju vysal priam na počkanie do niekoľkých sekúnd. Dúfam, že nie je dehydrovaný, pretože všetko tomu nasvedčuje. Podala som mu ďalšiu. Tiež ju vysal ako nič. A potom ďalšiu. A ďalšiu. A ďalšiu. A... a potom odkväcol. Len tak, z ničoho nič.

  „Dokelu,“ sykla som zas. Myslím, že to bude slovo dňa... Ležal tam ako Snehulienka v rakve, v tvári bledý, až som sa bála. Sadla som si vedľa neho. „Edward, preber sa,“ jemne som ho capkala po tvári. Pár krát zažmurkal, než otvoril oči. Jeho zlaté dúhovky sa zastavili až na mne.

  „Anjel,“ zašepkal.

  „Kiež by,“ zasmiala som sa. Posadil sa a tvár naklonil úplne blízko tej mojej.

  „Ale áno.“ „Si krásna,“ povedal po dlhšej odmlke, kedy sme na seba iba hľadeli. A vtedy ma pobozkal. Hmmm, keby všetci pacienti boli takíto...  

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

kajka

5)  kajka (26.04.2012 09:38)

Jupíííííííí!!! eMusko, zas jeden z tvých nadmíru vydařených kousků! Jak dostaneš do tak povedený taškařice (myšleno s obdivem a láskou) tu romantiku? Jak ty to děláš? Nádhera. Edward olizující schody a okusující zábradlí + jeho Elizabeth jsou k popukání. Díky.

Alda

4)  Alda (15.03.2011 20:40)

eMus, zase......, řekni mi jednu věc, CO DO TOHO DÁVÁŠ ????????? Jinak obrovská nádhera :D :) ;) B) . Děkuju moc !!!

3)  lady sadness (31.01.2011 14:38)

čítala som to už včera, ale tak som sa zvíjala v smiechu, že som sa dostala ku komentáru až teraz čakám na niečo ďalšie

2)  Terry (30.01.2011 23:23)

boze z elizabeth sem doszávala zachvaty smichu jako ta me dodelala :D:D:D fakt skvela povidka :D myslela sem ze pujdu spat a ted me chytaj krrece v brise od smichu takze to musim odlozit :D:D:

1)  Judy (30.01.2011 19:25)

To nevypadá jako jednorázovka. Určitě by si to zasloužilo ještě alespoň jeden díl.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still