Sekce

Galerie

http://i28.tinypic.com/rc1wuh.jpg

Pitva. Moja vlastná.

V ruke držal červenú stuhu a v ušiach mu znel smiech podobný zvončekom. Odrážal sa od stien hlavy a miesil sa s jeho vlastnou ozvenou. Bežala pred ním. A on mal v ruke len jej stužku, ktorú zachytil, keď naprázdno chmatol do vzduchu pred sebou. Aj teraz napriahol ruku doprostred miestnosti – a opäť zovrel iba vzduch. Stužka naďalej ležala v jeho zovretej dlani. A ona i naďalej ostala iba úbohou ilúziou.
Ozvalo sa klopanie na dvere. Neodpovedal, ale vedel, že jeho brat to pochopí ako nemé pozvanie za hradby nepríčetnosti. S hlbokým nádychom sa poddal svojim pocitom a Jasper potichu vkĺzol do vzdušného zámku postaveného zo zápachu síry. Sadol si na posteľ, pohodlne sa oprel a vyložil si hore nohy. Úboho ľudská poloha.
Edward ostal stáť.
  „Chceš o tom hovoriť?“
  „Nie.“ Toto bola jeho odpoveď takmer na všetko. Dvihol ruku so stužkou nad seba a uvoľnil zovretie. Sledoval, ako sa krúti ako had, akoby bola v uzavretej sklenenej trubici a pokúšala sa hladiť jej steny. Mäkko sa uložila do huňatého koberca, presne tam, kde bola v dlhých vláknach vyležaná jamka.
  „Vždy tu sedávala,“ povedal ticho. Následne sa krátko ponuro zasmial. „Nenávidela, keď som jej hovoril, že prechladne, že je príliš krehká... Bola príliš krehká... Vždy som si ju potom vyhodil do náruče a položil do postele. Ako ten najvzácnejší porcelán, najrozbitnejšiu bábiku.“
Edward sa otočil Jasperovi čelom a vzal si tvár do dlaní.
  „Chceš o tom hovoriť?“ zopakoval svoju otázku.
  „Nie.“
Stužku nechal ležať na zemi, zavrel oči, zaklonil hlavu. Tisícky ľudských gest. Náznakov toho, že nie je živou mŕtvolou. Živou... Snáď bdejúcou. Dutou. Bez zmyslu.

Bez lásky...

Zhlboka sa nadýchol.
  „Myslíš, že tá bolesť, tu niekde v hrudi,“ zovretú päsť si priložil k srdcu, „niekedy poľaví?“
Jasper sa mu bál odpovedať.
  „Musí,“ zašepkal nakoniec a skúmavo si ho prezeral.  Analyzoval. Rozoberal vzťahy medzi ním a-
  „Ako sa má Renesmée?“
Pomaly vydýchol.
  „Neviem. Myslíš, že som zlý otec?“ opýtal sa po chvíli napätého ticha.
  „Ten najlepší. Zvládaš to bravúrne. Ešte aj Rosaline materinské pudy sú oproti tým tvojim takmer nulové.“
Jasper zložil nohy z pohovky a rukami sa oprel o matrac.
  „Našla svoje šťastie. Myslíš, že pre ňu bude ostrov Esmé rovnakým požehnaním ako pre teba a Bellu?“
Jazz bol jediná osoba vôbec, ktorá sa odvážila to meno vysloviť. Zvlášť v bratovej prítomnosti. Edward nevedel, či sa smiať, či plakať. Každopádne – ani jedno nebolo v tomto okamihu možné.
  „Kiežby sa splnilo to, po čom túži,“ zašepkal.
  „Každý svoje sny a túžby ovláda a plní sám,“ povedal Jasper.
  „Pokiaľ sa do toho nezamieša osud,“ dodal Edward.

  „Ty veríš v osud? Myslel som si, že sa budeš utiekať skôr k Bohu ako k osudu.“
  „Ako by som mohol? Boh má všetko naplánované, pre Boha má všetko zmysel. Nezameniteľný dôvod. Ale stratiť... ju? Aký to môže mať zmysel?“ bedákal zúfalo.
  „Má to rovnaký zmysel ako to, že sa vám narodila krásna dcéra.  Edward, uvedom si, že istým – a možno zvráteným – spôsobom to je správne. Sám si to zažil, my každý sme si tým prešli. A bude ťa to zabíjať až do posledného dňa večnosti, ale lepšou školou upír prejsť nemôže.“
  „Ale-“
  „Myslíš, že by bolo lepšie, keby si v ten týždeň, čo si ušiel z Forks pred jej krvou, strávil s Tanyou v posteli? Od nej by si sa už určite nevrátil. Od nej a jej povestných podväzkov, ktoré okrem Carlislea pozná každý upír? Teda – Carlislea a teba, samozrejme.“ Na konci svojho monológu sa zasmial nad svojou predstavou vášnivej noci, ktorú popisoval Garrett, tesne pred tým, než ho Kate osobne spálila.
  „Nebolo. Určite nie. To by som nikdy neurobil, iste vieš!“ Edward dôrazne zvýšil hlas, ale aj tak mu trhalo kútikmi úst.
  „A to nebol osud. To bola Božia vôľa.“
  „Osud a Božia vôľa je v konečnom dôsledku to isté,“ namietol.
  „Nie, braček. Boh nie je osud, On je láska. Tisíc ráz silnejšia ako tá tvoja. A on trpí tisíckrát viac ako ty, keď nás stráca. Tak sa preber. Nie si zas taký veľký hriešnik.“ Jasper Edwarda pri odchode hravo štuchol pod rebrá a odišiel.
Božia vôľa, znelo Edwardovi v ušiach. Keby to všetko bola naozaj vôľa Všemohúceho, mal by svoju milovanú pri sebe...

Sledoval červenú stužku, ktorá ležala skrútená na zemi. Nezdvihol ju. Už niekoľko dní. Striedavo sa o ňu opieralo raz slnko, raz mesiac, no najčastejšie jeho oči. Karmínová. Farba krvi. Farba jeho očí, ktoré pred mnohými rokmi svietili do temna jeho vlastnej duše. Dokázal by jej to odpustiť? Určite áno. Jeho láska bola natoľko hlboká. Odpustila by si ona? Ako ju pozná, trápila by sa tým už večne. A Boh? On by jej odpustil? Teraz potreboval Jazzove múdre reči. Pozrel sa na hodinky. Presne pol tretej mínus dve minúty, pretože veľká ručička ako obyčajne zaostávala. Povolil si uzol na kravate, ktorý ho nemohol škrtiť, a nakoniec ju rozviazal úplne a hodil ju na posteľ. Aj bez nej sa cítil dosť zväzujúco.
Trištvrte na tri mínus dve minúty. Čas vyraziť.
 
  „Ahoj, to som ja... Čo tak sa... stretnúť? Ak chceš. Nemusíš ma vidieť. Ani... ani mi pozerať do očí. Ale... čo tak... v sobotu o tretej? Pochopím, keď neprídeš.“

Hovorila, akoby si dohadovali iba obyčajné rande. Tých pár mätúcich slov si Edward prehrával v hlave celou cestou ku koncu lesnej cesty, kde sa zastavil a ďalej kráčal pešo. Tak hlúpo ľudské, ísť polovicu cesty autom... K lúke sa dostal svojou prirodzenou rýchlosťou.

Stála tam. Jemu otočená chrbtom, vo vlasoch zelená stužka. Pravdepodobne nová, pomyslel si Edward.
Neotočila sa.
  „Prišiel si,“ skonštatovala ticho. Otočila sa k nemu profilom. „Nečakám odpustenie.“
Pomalým krokom prešielk nej, zovrel ju v náručí a zhlboka sa nadýchol vône jej vlasov. Potom sa odtiahol a pozrel do karmínových očí svojej lásky.
  „Ja som ti odpustil a ak to naozaj ľutuješ, odpustí ti aj Boh, Bella. Pretože Jeho vôľa bola, aby si sa mi vrátila.“
Pobozkal ju. A rozhodol sa bozkávať ju až do konca večnosti, pretože sa mu vrátila. A bol vďačný. Lebo to bola Božia vôľa.

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Janeba

7)  Janeba (27.12.2011 15:20)

Emušinko, o ou!!! To bylo něco!!! Celou dobu, jsem pomalu nedýchala, jak jsem se bála, cože sis to na ně nachystala!!!!Ale
Děkuji!!!

Twilly

6)  Twilly (27.12.2011 10:06)

Myslela som, že ju stratil... a ty si mu ju vrátila . eMuš, zo dňa na deň - z poviedky na poviedku - si lepšia

Bye

5)  Bye (27.12.2011 08:39)

eMuško, pitva, ale povedená!

Nothing

4)  Nothing (26.12.2011 18:44)

Krása, na to sa nič iné nedá povedať.

Bosorka

3)  Bosorka (26.12.2011 10:36)

eMuško - úžasný! Nádherně napsáno a tolik věcí k přemýšlení a domýšlení!

ambra

2)  ambra (26.12.2011 10:28)

eMuška, tak tohle bylo NĚCO!!! Skvěle napsané, skvělá zápletka, skvělé rozuzlení!

Lampas

1)  Lampas (26.12.2011 09:05)

To bolo krásne.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek