Sekce

Galerie

/gallery/bella_milovať_edward.jpg

A opäť sme vo Volterre. Bella je opäť dcérou Ara, Edward tam opäť príde viac-menej pracovne, no teraz už nebudeme mať taký tragický koniec... Dúfam, že sa Vám to bude páčiť a zanecháte mi nejaké poznámočky... :)

„Čau, bejby!“ zvolala som hneď, ako som vošla do svojej izby. Skočila  som na posteľ, kde už bol uložený on. Vzala som do ruky sušienku, ktorú si zobáčikom vzal, a odletel ku klietke.

„Čo si robil, kým som bola v meste?“ spýtala som sa.

„Tweety lietať, Tweety pozerať telka!“ zaškriekal. Uvoľnene som sa zasmiala. Na plazme bežali reklamy Animal planet. „Čo robiť Bella?“ spýtal sa a vzlietol.

„Chodila som po obchodoch a niečo ti doniesla!“ nadšene som sa natiahla k igelitovým taškám. Z balíčka som vytiahla zrkadielko so zvončekom, ktoré som zavesila do obrovskej klietky.

„Zvonček! Zvonček!“ zaškriekal papagáj. „Kamarát!“  vypískol, keď zbadal svoj odraz v zrkadielku. Opäť som sa zasmiala.

Ozvalo sa klopanie na dvere.

„Princezná, mali by ste už ísť, čaká sa len na vás,“ zdvorilo sa uklonila mladá upírka.

„Ďakujem, Jane,“ prikývla som a prehodila cez seba čierny plášť. Ani nie o tri sekundy neskôr som sa už rútila k hlavnej sále.

„S dovolením. Pardon. Pardon. Ospravedlňujem sa. Môžem? Ďakujem. S dovolením. Prepáčte,“ vravela som, kým som sa uhýbala garde. Dopotácala som sa až pred tri tróny. „Otec, strýcovia,“ uklonila som sa úctivo.

„Drahá Isabella, môžem vedieť, čo ťa tak zdržalo?“ spýtal sa Aro.

„Tweety dostal nový darček,“ zašveholila som.

„Milé dieťa, správaj sa, prosím, slušne, aspoň kým si v tejto sále,“ povedal autoritatívnym hlasom, no len ja som poznala, ako premáha smiech. Často sme sa takto dohadovali.

„Ehm,“ zatiahla som a oprášila si imaginárne smietky z pleca. „Už som slušná,“ prehlásila som hrubým hlasom. Marcus dusil chichot. Možno vyzeral strnulo, ale bol to skvelý parťák na vilomeniny všetkého druhu. Hlavne kvôli nemu mi prešlo vytopenie Volterry. Tatko len prevrátil očami. Postavila som sa teda zaňho a čakala, čo sa bude diať. Ako dcéra jedného z kráľovskej trojice som sa musela povinne účastniť všetkých „akcií“ na hrade, ku ktorej patrila aj táto. Povzdychla som si. Do miestnosti vošiel Felix s akýmsi iným upírom.

„Drahá dcérenka, chcel by som ti predstaviť tvojho nového pestúna,“ usmial sa ocko.

„To nemyslíš vážne!“ vyhŕkla som. „Viem, že to, že som ti spálila ten stredoveký herbár, bol úder pod pás, ale ako som mala vedieť, že je to originál?“ skuvíňala som.

„Žeby podľa tých zoschnutých kvetov vo vnútri?“ zatiahol pobavene.

„Mám už sedemnásť!“ prehlásila som sebavedome s nádejou, že to zaberie.

„No a?“

„Otec! Vezmem si Tweetiho, Marcusa, Caia, teba nechám doma, a pôjdeme do zábavného parku – bez teba!“ ukázala som naňho prstom a všemožnými spôsobmi som sa mu snažila naznačiť, že ho tu nechám a pôjdem bez neho.

„Nie, do zábavného parku bezo mňa nie!“ prosíkal teraz on.

„Ha! A budem na húsenkovej dráhe pišťať ako splašená – bez teba!“ zdôraznila som opäť s arogantným úsmevom. Chvíľku ma ešte sledoval vypúlenými očami, než sa dal relatívne dokopy a prehlásil: „Tak ja tam pôjdem s Jane a Alecom a ty ostaneš, a so svojím pestúnom budeš,“ zdôraznil tento raz on.

„Ale... to nie je fér!“  odula som sa.

„Zlatko, predstavujem ti Edwarda Cullena,“ zazubil sa a ukázal na upíra, čo dnu vošiel spolu s Felixom. Pozrela som sa mu spriama do očí. Zlaté dúhovky, má u mňa malé, bezvýznamné plus.

„Tak poď so mnou, Edward. Môžem ti tak hovoriť?“ zmierene som zoskackala so schodov a zamierila do svojej izby. „A ty sa nesmej!“ otočila som sa ešte na Caia

„Môžeš,“ prikývol. Prvý raz som ho počula prehovoriť. Mal úžasne zamatový hlas, to sa mi bude hodiť na čítanie na dobrú noc. Keď pestún, tak ozajstný.

„Ja som Isabella Volturiová, ale to blbé priezvisko nepoužívam, volaj ma, prosím, len Bella,“ predstavila som sa. Zarazene na mňa hľadel. „Čo?“ mykla som plecami.

„Nič, pani,“ sklopil pohľad.

„Bella,“ zavrčala som.

„Bella,“ zopakoval po mne poslušne. Prevrátila som očami.

„Tweety!“ zvolala som, keď sme vošli do izby. Vzlietol a posadil sa mi na pleci. „Toto je náš nový kamarát Edward. Edward, toto je môj Tweet,“ predstavila som ich.

„Ahoj, Edward!“ zamával krídlami. On sa len melodicky zasmial.

„Ahoj, Tweety.“

Všetci traja sme sedeli rozložení na posteli a učili Tweeta nové slová.

„Vegetarián! Povedz: Edward je vegetarián!“ nabádala som ho.

„Edward nejesť mäso! Edward nejesť mäso!“ zahlásil. Obaja sme sa rozosmiali.

„Obdivujem ťa,“ pozrela som na neho.

„Prečo?“ nechápal.

„Keby... keby som musela piť krv, asi by som nevedela odolať,“ zahanbene som sklopila pohľad.

„Ja som mal tiež svoje obdobie, nazývam to druhou pubertou svojho života,“ ponuro sa zasmial. „Vtedy som si vyberal len vrahov a násilníkov, ale to moje činy neospravedlňuje,“ zahľadel sa kamsi do diaľky.

„Vieš, čo ma prekvapuje?“ nadhodila som odrazu. „Že si otec vybral práve teba. Nikdy sa netajil svojim odporom k vegetariánom, nič v zlom.“ Zachichotal sa.

„Považoval to za najsprávnejšie, keďže ťa pozná. Vraj si dosť často zranená, preto je lepšie, keď je nablízku niekto, kto dokáže odolať, aj keď tvoja krv vonia... priam ako delikatesa,“ zazubil sa.

„Len aby som sa tu raz ráno nenašla vysatá bez jedinej kvapky krvi,“ zaškerila som sa, no hneď som zvážnela. „Často zranená?“ nadvihla som obočie.  Zdvihol ruku a prešiel mi jedným prstom po jazve nad obočím. „To bolo len raz,“ namietla som. Prstom prešiel po ďalšej na mojom ramene. „No tak som spadla na akvárko, no,“ zavrtela som hlavou. Pohladil mi odtlačok zubov na zápestí. Zamračene po jazve prešiel ešte raz. „A mám prísny zákaz vstupu do kuchyne,“ povzdychla som si. „Vtedy som sa porezala a jeden gardista bol až príliš blízko.“

„Ty si vážne beznádejný prípad,“ zavrtel hlavou.

„No tak možno som trochu zraniteľnejšia ako iné dievčatá v mojom veku,“ zavrtela som sa.

„Možno? Trochu?“ vypleštil oči.

„Trochu! Trochu!“ Zaškriekal Tweety.

„Teba sa nikto nič nepýtal!“ okríkla som ho s úsmevom.

„Nikto nič nepýtal! Nikto nič nepýtal!“ mával krídlami ako splašený.

„Daj pokoj!“ zavrčala som. „A spať!“ Okamžite vletel do klietky, cez ktorú som prehodila prestieradlo.

„Na čo ho prikrývaš?“ spýtal sa ma Edward.

„Aby som ho nemusela zastreliť, predsa!“ zasmiala som sa jeho vyvalenému pohľadu. „To bol vtip,“ dodala som pre istotu, aby na mňa nezavolal ochranu zvierat, či kieho. „Idem sa osprchovať, čakaj, seď, čakaj,“ povedala som a vzala si zo stoličky pyžamo. O pár minút som sa vracala späť. Edward sedel rozvalený v kresle. Došla som k polici a vytiahla z nej Hamleta.

„Na,“ podala som mu ju.

„Mám ti čítať?“ nadvihol jedno obočie.

„Si môj pestún? Si! Tak makaj!“ zaškerila som sa.

„Ale Hamleta?“ zamával knižkou vo vzduchu.

„No čo, potrebujem niečo nezáživné, keď chcem spať. Keby si čítal Rómea a Júliu, tak by som bučala už od začiatku, nezaspala by som, a keby náhodou, tak by som ráno mala opuchnuté oči ako po alergickej reakcii,“ vysvetlila som.

„Ja ti dám, nezáživné,“ pajedil sa naoko. S chechotom som sa zachumlala pod perinu. Jeho hlas ma ukolísal až do krajiny snov...

O TRI MESIACE NESKÔR

„Bolo by možné, že by som Edwarda milovala?“ zamrmlala som si sama pre seba. „Je strašne milý, inteligentný, vtipný... Bez neho je tu tak pusto, však, Tweet?“ spýtala som sa svojho najsamlepšieho kamoša popri mojom tuhom uvažovaní. Moje city k Edwardovi ma strašili už dlhšiu dobu. Bála som sa, čo by mi na to povedal. Ešte nikdy som k nikomu nič také necítila a nevedela som, čo znamená odmietnutie. „Milujem ho,“ povedala som nakoniec, keď som si všetko ujasnila. A vtedy som vedela, že mu to nikdy nepoviem...

Edward:

Mal som ísť s Bellou von. Pred troma mesiacmi mi nakázali starať sa o ňu a dávať na ňu pozor, no to som ešte netušil, ako sa to zvrtne. Že ju začnem brať ako pomyselný stred svojho osobného vesmíru. Vošiel som do izby. Z kúpeľne bolo počuť sprchu, takže tu bol so mnou len Tweety.

„No čo, Tweet,“ prihovoril som sa mu. „Podľa teba mám šancu?“ ponuro som sa zasmial. Vedel som, že to mám pekne nahnuté, jednako kvôli Arovi, ktorý by najskôr neprežil – aj keď je upír – že jeho dcéra chodí s vegetariánom, a potom si nemyslím, že by som mal u Belly nejakú nádej.

„Edward šanca, Edward šanca,“ škriekal. Voda v sprche sa zastavila.

„Ššš, už ide,“ snažil som sa ho utíšiť, no on si stále mlel svoje.

„Edward šanca! Edward šanca!“ Otvorili sa dvere. A je to v keli... „Bella milovať Edward!“ zvrieskol. Prudko som sa zastavil.

„Čo si to povedal?“ spýtal som sa.

„Nič,“ vyhŕkla Bella.

„Bella milovať Edward,“ zopakoval a zamával krídlami. Otočil som sa na ňu.

„Ty ma miluješ?“ vydýchol som. Sklopila pohľad.

„Možno trošičku,“ zašepkala skrúšene. Chcelo sa mi lietať, skoro som sa rozosmial od tej ľahkosti, čo som cítil v tele. Pristúpil som k nej bližšie.

„A iba trošičku?“ prstom som jej nadvihol bradu.

„Chcel by si trošičku viac?“ spýtala sa. Len som mlčky prikývol.

„Tak potom trošičku viac,“ šepla a natiahla sa k mojim perám...

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

kajka

11)  kajka (29.03.2012 11:45)

Jé, pohádka. Milá, příjemná, vtipná pohádka. Papošek dohazovač a skoro roztomilej Aro. Hezké, děkuju.

10)  Twigirl (26.11.2010 19:35)

To bylo moc pěkné. Teď bych chtěla vědět, co na to Aro. Tu jeho reakci.Nechceš napsat ještě jedno pokráčko?

ScRiBbLe

9)  ScRiBbLe (22.11.2010 15:13)

Jé eMuško, to bylo ták krasný! V první části jsem se řehtala a v druhé rozplývala, bylo to úžasné

Astrid

8)  Astrid (22.11.2010 02:51)

emuska, ten Tvoj pohľad na vec a Tvoja obrovská fantázia;) Kam Ty na tieto nápady chodíš??!!:D Pre tento raz papagáj.
A čo som ešte chcela povedať, - synonymá aké používaš, ach slová ako "pajediť sa", veľmi sa mi páči, že sa pohráš s textom.
Podarená poviedka

Evelyn

7)  Evelyn (21.11.2010 17:52)

eMusko, to bylo krásné pohlazení po dušičce Děkuju

Hanetka

6)  Hanetka (21.11.2010 17:28)

eMusko, tvoje dílka mě vždycky spolehlivě dostanou. Je to tak milé a něžné, i Aro ve tvém podání je jen trochu popudlivý taťka... Tohle kouzlo má ve svých pohádkách i Václav Čtvrtek - ten taky dokázal dát i záporným postavičkám něco roztomilého... a ty to umíš báječně.

Bye

5)  Bye (21.11.2010 16:52)

eMusko, tohle bylo strašně milý a plný neuvěřitelně (pří)jemnýho humoru. U všech Belliných vylomenin jsem se strašně bavila. A taky u pák, který používala na tatínka. Vyhrožovat Arovi, že ho nevezme do zábavního parku! Ta drzost!
Edvard jako chůva - naprosto neodolatelný! hlavně rozvalený v tom křesle
A dohazovač Tweety

4)   (21.11.2010 14:24)

Tweety jo, je to správný chlap
Vzal to do svých rukou - křídel
A byl tady "hepáč"
Díky

3)  lady sadness (21.11.2010 13:27)

súhlasím s už napísanými komentármi, niet čo dodať len ... bravo

Carlie

2)  Carlie (21.11.2010 08:29)

Opět jako pohlazení, vtipné, něžné, nezklamalas, eMusko
Tweety je kecka :D a ušetřil jim spouuustu kapitol chození kolem horké kaše :D:D

Rosalie7

1)  Rosalie7 (20.11.2010 23:47)

To je krásný! Měla bys tam dát upozornění, že čtenáře po tom budou bolet mimické svaly od toho přihlouplého úsměvu. Dát to na starosti papouškovi, když už jsou ti dva zoufalci rozhodnutí mlčet, je naprosto skvělý tah

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Edward & Bella