05.05.2015 [21:15], MaryAngel, ze série Asistentka, komentováno 8×, zobrazeno 1894×

To bolo moje prekliatie a spása v jednom. Byť pri zdravom rozume, už dávno by som túto prácu nechala a zamestnala sa v bežnej komerčnej spoločnosti.

Upozornenie: 15+ (pre istotu) :)

Kráčala som chodbou už prázdnej firmy. Klopkanie mojich podpätkov sa rozliehalo po chodbe. Bolo niečo okolo siedmej večer. Bežná pracovná doba končí okolo piatej, ale často sa tu ešte zdržia chlapci z výroby na treťom, aby dokončili celodennú prácu. Dnes však okrem ochranky tu už nebol nikto.

Vracala som sa z rokovania o dodávke plutónia pre našu novú zákazku. Bola som s Edwardom dohodnutá, že sa zastavím v kancelárii, aby som ho oboznámila s výsledkami. Väčšinu informácií som mu povedala v telefóne, ale chcel vidieť nákresy, ktorá nám naši partneri predložili. V práci bol často až do rána, podľa toho, na čom práve pracoval. Na druhej strane, niekedy sa tu celé dni neukázal.

Zamyslene som vstúpila do výťahu a priložila čipovú kartu, aby ma vyviezlo na najvyššie poschodie. Otvorila som si zložky a zamyslene v nich listovala. Už som bola unavená. Dnes to bol mimoriadne náročný deň. Jerry sa nemohol zúčastniť rokovania, takže to celé zostalo na mne. Bola som však so sebou spokojná. Podarilo sa mi dohodnúť výhodnú cenu a podiel na zisku bol pre partnerov nižší, ako sme rátali v pôvodnom návrhu.

Výťah sa zastavil a dvere sa otvorili. Vystúpila som a rozhliadla sa okolo. Bola tu nezvyčajná tma. Možno Edward už odišiel domov, pomyslela som si.

Naklonila som hlavu na stranu, zavrela som podklady a pevne ich chytila. Hrubý koberec tlmil moje kroky, keď som vykročila smerom ku kancelárii. Dvere boli mierne poodchýlené a ja som sa chytila kľučky, aby som vošla dnu. Miestnosť bola ponorená v jemnom šere a svetlo vychádzalo iba z bodového osvetlenia na stenách.

Skamenela som uprostred pohybu. To, čo som uvidela ,nebolo nič, čo by som predtým už párkrát nemala možnosť vidieť, napriek tomu mi to vyrazilo dych.

Z miesta, kde som stála, som mu nevidela do tváre. Bol otočený ku mne chrbtom, takže som videla len jeho napoly spustené nohavice a košeľu, ktorú mal zosunutú na ramenách. Za to na ňu som videla priam ukážkovo. Blúzku mala rozopnutú, podprsenka sa váľala na pracovnom stole a sukňu mala vyhrnutú úplne až na bedrách. Bola to Nancy Postrová, nová PR manažérka spoločnosti. Nohy, na ktorých mala poriadne vysoké ihličky, mala prekrížené za jeho chrbtom. Telom položenom na stole si práve vychutnávala jeho rytmické prírazy. Nechty mu zabárala do ramena a zbožne naňho hľadela. On ju energicky držal za boky a prisúval si ju tesnejšie k sebe.

„Ach Edward, si úžasný. Silnejšie,“ povedala hlasom zastretým vášňou. Vyhovel jej a ona vzrušene zakričala. To ma prebudilo z tranzu.

Chcela som sa otočiť a rýchlo odtiaľ vypadnúť, no vtedy si ma všimol. Mierne sa ku mne pootočil a mohla som tak vidieť jeho vypracovaný spotený hrudník.

„Kurva, neviete klopať?“ zavrčal znechutene na mňa.

Nancy chvíľu nechápala, čo sa stalo, no potom sa pozrela smerom, ktorým sa otočil. V jej očiach bolo opovrženie a víťazstvo. Akoby hovorila, že ona má to, čo ja nikdy mať nebudem. Zaťala som zuby. Má pravdu. Nech si užije svojich päť minút slávy, pomyslela som si a prehltla trpkú pilulku. Nepoznali sme sa s Nancy osobne. Bola tu len pár mesiacov a do Edwardovej priazne sa snažila votrieť odo dňa svojho nástupu. Čo by si všimol aj slepý, bol jej odpor ku mne. Nepáčilo sa jej, že sme boli s Edwardom stále spolu a nemohla ho zastihnúť samého. Teraz sa jej to však podarilo.

„Bolo otvorené a pokiaľ viem, boli sme dohodnutí,“ odpovedala som mu naspäť, snažiac sa čo najviac krotiť búrku emócií vo svojom vnútri.

„Plán sa zmenil,“ znova zavrčal a ja som vedela, že chce, aby som čo najskôr vypadla. Nervózne si vošiel rukou do vlasov.

„Evidentne,“ šepla som, ale bolo mi jasne, že ma počuje, a trošku podráždene som dodala: „Tak zajtra, pán Cullen.“

Podišla som o pár krokov bližšie a hodila mu podklady na stôl. Vedela som, že keď toto s ňou skončí, bude si to chcieť prečítať. Nevenovala som im ani pohľad. Otočila som sa na podpätku a vykročila z kancelárie.

Čo si, dočerta, o sebe myslí. Boli sme dohodnutí a ja za jeho nízke sebaovládanie naozaj nenesiem zodpovednosť. Mať tak v kabelke granát, tak im ho tam hodím. Zavrtela som mierne hlavou. Na takého myšlienky nemám právo.

Už som bola skoro pri dverách, keď sa znova ozval. V jeho hlase nebol ani náznak po predchádzajúcom hneve.

„Slečna Swanová, počkajte dnes u mňa. Musíme dokončiť ten návrh projektu,“ povedal akoby zmierlivo.

Mierne som pootočila hlavu, ale nie tak, aby som sa na nich pozrela, ale aby mu bolo moje prikývnutie jasné. Nie som zlomyseľná potvora, ale sklamanie Nancy som mohla cítiť aj bez toho, aby som sa na ňu pozrela.

♦♦♦

Do Edwardovho domu som prišla ešte s dostatočne vysokou dávkou rozhorčenia. Neviem síce, či to bolo práve hnev, čo som cítila, ale zakázala som si akékoľvek rozcítené myšlienky. Prešla som chodbou a cez obývačku som vošla do menšej miestnosti, ktorá slúžila ako spoločenská miestnosť. Unavene som skopla lodičky z nôh a podišla k hifi veži. Pustila som tanečnú vypaľovačku, aby som zahnala dotieravé predstavy.

Unavene som zakrúžila hlavou zo strany na stranu a vychutnávala si ten uvoľňujúci pocit šíriaci sa mojím telom. Vyzliekla som si sako a hodila ho ležérne na gauč. Podišla som k baru a naliala si Portské víno do vysokého pohára.

Dnes to bol veľmi náročný deň. Svoju prácu pre Edwarda Cullena v Cullen Industries som milovala. Umožňovala mi stretávať sa s rôznymi vplyvnými ľuďmi z rozmanitých sfér a byť tak uprostred diania. No, aj keď nie tak uprostred, ale práve to mi vyhovovalo. Vidieť a nebyť videný. Väčšinou som v prípade slávností a večierkov zostávala v pozadí so zapojeným handsetom a dohliadala na všetko, aby išlo podľa plánu. Neustála Edwardova blízkosť bola toho neodmysliteľná súčasť.

To bolo moje prekliatie a spása v jednom. Byť pri zdravom rozume, už dávno by som túto prácu nechala a zamestnala sa v bežnej komerčnej spoločnosti. Ale nie, ja som sa zamestnala v Cullen Industries, najväčšej spoločnosti vyrábajúcej zbrane, ako osobná asistentka najväčšieho génia modernej doby. Navyše nesmierne sexy chlapa, ktorého osobný program si vyžadoval moju dvadsaťštyrihodinovú pohotovosť a prinášal mi riešenie situácií, do ktorých by sa žiadna asistentka nedostala. Ani Vianoce alebo letné dovolenky netrávim sama. Edward má taký program, že si to vyžaduje moju neustálu prítomnosť. Takže väčšinou všade cestujem s ním.

Nesmela som si nič z toho pripustiť k telu. Odhliadnuc od nenávistných pohľadov všetkých odvrhnutých mileniek a urážok, ktoré som od nich musela znášať, sama som si zakázala akékoľvek city. A to bolo vyčerpávajúce. Na druhej strane, to jediné ma udržiavalo stále nad vodou.

Odpila som si z pohárika a zavrela oči. Nechala som, aby sa mi jeho lahodná chuť rozplynula v ústach a začala tak hriať zvnútra. Keď ma už nehreje nič iné, okrem zelených očí Edwarda Cullena. Už len pri tej myšlienke sa mi telo jemne zachvelo. Po líci sa mi skotúľala jedna osamotená slza. Rýchlo som ju chrbtom ruky zotrela. Toto som si nemohla dovoliť. Takéto predstavy je potrebné zastaviť hneď na začiatku. Utvorila som oči a prudko som do seba kopla zvyšok pohára.

Nech boli jeho pohľady akokoľvek elektrizujúce a jeho občasné narážky mali dvojitý podtón, ja lepšie ako ktokoľvek iný som mohla vedieť, ako vyzerá Edward, keď sa skutočne snaží získať ženu. Koľkokrát som bola svedkom, ako jediným pohľadom alebo lichôtkou získal ženu, ktorá sa mu hneď ovíjala okolo tela ako had. To, čo niekedy robil mne, bolo iba priateľské podpichovanie. Možno, aby si splnil svoj každodenný limit v počte dvojzmyslov.

Načiahla som sa po fľaši a naliala si ďalší pohárik. Uprostred pohybu som sa zastavila. Neviem, kedy príde domov, ale rozhodne by ma nemal nájsť v podguráženom stave. Nechcem ani pomyslieť, čo by si o tom pomyslel. Vrátila som Portské víno na miesto a položila som pohár na stolík vedľa gauča. Najlepšie bude niečo si zajesť. Prešla som do kuchyne.

Keď sa nad tým zamyslím, teoreticko-prakticky sme s Edwardom bývali spolu. Okrem večerov, keď tu boli večierky, ktorých som sa nezúčastňovala. Vtedy som spala vo svojom prenajatom byte. Bolo to tak rovnako na striedačku. Svoje veci som mala tu a aj v byte. Niekto by sa čudoval, ani ja som tomu  na začiatku veľmi nerozumela. Ale rýchlo som pochopila, že Edward pracuje do noci a potrebuje k tomu často moju pomoc, zaznamenať nápady, stretnutia a celé to potom syntetizovať a ráno mu predložiť v spracovanej podobe.

Do misky som si nasypala zmes sušeného ovocia. Svoj úlovok som si zobrala do spoločenskej miestnosti. Sadla som si na pohovku a pohodlne si prekrížila nohy pod seba. Vytiahla som poznámkový blok a začala predbežne spracovávať návrh projektu, ktorý by sme mohli predložiť partnerom.

Asi tak o hodinku zašramotili kľúče v zámke.

„Bella?“ ozval sa Edwardov hlas hneď od dverí.

Rozhodla som sa ticho pokračovať vo svojej práci a neisť mu oproti. Počula som kroky po celom byte. Kuchyňa, obývačka. Zrazu sa otvorili zasúvacie dvere a v nich stál Edward. Sako mal prehodené cez rameno a vrchné gombíky košele nedbalo rozopnuté.

Zdvihla som pohľad a nebola som schopná žiadnej reakcie. Chvíľu sme na seba pozerali. Čakala som, čo povie. Navrieska na mňa alebo sa ospravedlní, uňho som si nikdy nebola istá. Univerzálna pravda tu nemala miesto.

„Pijeme dnes? Keby ste povedali skôr, tak sa ponáhľam.“ Snaha o žart. Fajn. Aj to sa ráta. Je vôbec možné sa na toho chlapa dlho hnevať?

„Mala som chuť. Hádam ma za to nevyrazíte. Už mám po pracovnej dobe.“ Usmiala som sa a on si viditeľne vydýchol.

Sako hodil vedľa toho môjho a podišiel k baru. Na otvorenú fľašu Portského vína sa ani nepozrel. Siahol po krištáľovej karafe, v ktorej bola odložená kvalitná whisky. Nalial si do pohára a pomaly si odpil. Stále som ho sledovala a čakala, čo sa bude diať.

Edward rozhodne nepatril k ľuďom, ktorý by boli určený na nejaké osobné rozhovory. Akoby mal pre to vlastnú intuíciu. Odhadnúť, čo si ten druhý mysli. Pomaly sa otočil smerom ku mne, v ruke pohár, a unavene si prehrabol to svoje večne strapaté číro.

„Videl som tie materiály, dobrá práca, Bella. Dostali ste ich tam, kde sme ich chceli mať. Sám by som to lepšie nedohodol.“ Sadol ku mne na sedačku. Iba som prikývla. Nechválil ma často, takže musel byť naozaj spokojný alebo sa cítil nepríjemne, kvôli tomu, čo sa stalo v kancelárii. To sa však nedozviem.

„Tak, čo tam máme?“ spýtal sa a ukázal na čmáranice k projektu, ktoré som zatiaľ stihla spraviť.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

8)  MaryAngel (12.05.2015 19:08)

Ahoj lola - reagujem na tvoju otázku k pokračovaniu Asistentky.
Veľmi ma teší, že ťa poviedka zaujala! Začiatky sú také rozpačité, sama by som to teraz napísala úplne inak, ale rozhodla som sa k tomu už nevracať. Dej sa tiež nebude meniť, možno pár štylistických vecí, ale nič zásadného. Dopísaná však ešte nie je ani na eu nakoľko som teraz veľmi pracovne vyťažená a končia mi dva projekty.
Mám síce v hlave jeden bonus, ktorý by som raz chcela napísať a bol by to taký alternatívny koniec, ale ešte k tomu nemám ani čiarku.

6)  MaryAngel (07.05.2015 18:45)

Ďakujem dievčatá! Ste zlatíčka a vaše komentáre ma neskutočne tešia!
SestraTwilly: Máš pravdu! Bella je na skrývanie naozaj expert!
lola: Ešte sa toho má stať veľmi veľa tak dúfam, že ťa príbeh bude stále baviť. Kapitolka by mala byť publikovaná (plus/mínus) raz za päť dní, takže najbližšie by to malo byť cez víkend.

3)  kala (06.05.2015 21:55)

1)  SestraTwilly (06.05.2015 19:03)

No,Bella to má veľmi,veľmi zložité. Keby ukázala svoje city...ktovie aká reakcia by zo strany Edwarda nastala. Takto sa musí stále pretvarovať. Ja by som to nevydržala

1